Žiadna ľavica, pravica, či opozícia neexistujú

Predstav si hypotetickú situáciu: chceš založiť ľudovú stranu a dostať ju do vlády. Si skutočne odhodlaný pomôcť svoju národu. A začneš premýšľať ako to spraviť. Najdôležitejšie otázky budú následovné.
– akým spôsobom ju chceš predstaviť verejnosti – a akým spôsobom sú predstavované ostatné strany?
– ako sa „mainstreamové“ (vedúce, najznámejšie) strany dostali do vlády?
– ako presvedčiť ľudí, aby volili práve číslo tvojej strany?
Ak sa nad tým skutočne zamyslíš, prídeš na niekoľko faktov.

Najprv prídeš na to, že volebný systém je úplný podvod a že je určený na balamutenie hlúpych občanov. Ti ako obyčajný občan nemáš šancu predstaviť svoju stranu a jej program pre nedostatok financií. Nikto ti nezasponzoruje kampaň, nikto tvoj program neuvidí. Proste o nej nikto nebude vedieť. A položíš si otázky:
– kto zaplatil vedúcim stranám ich volebné kampane?
– kto si to môže dovoliť kúpiť billboardy a inú reklamu po celej republike?
– kto dovolil ich prezentáciu v súkromných médiách, pretože ich vlastník nepustí niečo čo sa mu nepáči?
– prečo sú v médiách prezentované práve najznámejšie strany?

Keď si odpovieš na tieto otázky, prídeš na to, že všetky najznámejšie strany boli zasponzorované finančnými elitami (!!) a iste ta to zaujme. Budeš premýšľať ďalej.
Prídeš na následovné:
1. Žiadna ľavica, pravica, či opozícia neexistuje. A tým pádom majú svoje nálepky (modrí, červení, bieli) ktorých ideológie predstavujú (mimochodom najlepšie to ide Sulíkovi), ale všetci majú rovnakého šéfa. Ich sponzorov – veľkokapitalistov, globalistov. Všetky tie diskusie, hádky a oponovanie sú len na vytvorenie dojmu ilúzie opozície, ľavice či pravice. Robia to preto aby kryli existenciu svojich skutočných šéfov, ktorím každé volebné obdobie pomáhajú – zákazkami a zákonmi. Finančných elít. Aby ľudia vinili pravicu, ľavicu, konkrétnu stranu, politikov ako celok, ale nevidia skutočného nepriateľa. Jednoducho nemôžu vyhlásiť: „financuje nás tá istá skupina, nie je medzi nami rozdiel, je jedno koho budeš voliť“.
2. Politici nie sú hlavní nepriatelia národa; sú nimi finančníci. Politici sú len poslušní panákovia, ktorí plnia svoju úlohu. Vinní sú tiež, lebo legislatívou dopustili to, čo sa deje. A nielen dopustili, ale aj schválili. Ale ide predovšetkým o väčšiu moc elít. Diktujú vláde pomocou kapitálu, a politik je zamestnanec ktorému platia za služby. A národu sa najlepšie diktuje ak je ošklbaný, potupený, a závislí na kapitále. „Najkrajšie“ to odhaľuje spis Gorila.
3. Žiadna z najznámejších strán ľudu nepomôže. Pretože nechce, nemá dôvod.
Zoberme si Ficovu vládu. Má možnosť vyriešiť každý problém občanom republiky do posledného v každej chvíli, ale nerobia to. Prečo? Vyhovárajú sa na opozíciu, na diskusie, na čas. To sú výhovorky pre hlupákov.
Opozícia nerozhoduje o ničom, veď SMER tvoril vládu. Diskutovať s nimi vôbec nemusia, vôbec žiadnu opozíciu nemusia počúvať a môžu si robiť po svojom. A na čo by vôbec diskutovali s inými stranami? Oni by mali mať svoj program, svoju ideológiu, a boli zvolení preto aby ju napĺňali, a nie preto aby vysvetlovali opozícií (to znamená, že opozičné strany uznávajú inú ideológiu) prečo je to dobré. Nikdy to nepodporia, lebo veria inej ideológií. Ale SMER to nemusí zaujímať a môže ich kľudne ignorovať.
A že vraj je to časovo náročné? Koľko trvá odhlasovanie jedného zákona? Za jeden deň by ich mohli odhlasovať niekoľko. Je to len podanie návrhu a zmačknutie tlačítka. A opäť! Oni nepotrebujú s nikým o žiadnych schvaľovaných zákonoch diskutovať – ani s opozíciou, ani s ľudom: opozícia ich nikdy nepodporí lebo „je verná inej ideológií“, a ľud ich zvolil preto aby boli tie zákony čo najrýchlejšie schválené. Preto ľudu nemusia byť predstavené. (Niečo iné je, že neplnia program a cielene škodia.)
Tento istý princíp platí pre všetky vlády od 89.
Zákony neschvália pretože ich schváliť nechcú.
4. Žijeme vo veľmi sofistikovanej totalite, ktorá je ukrytá za systém zastupiteľskej demokracie.

5. Potenciálni kandidáti do ľudovej strany sa boja nejakú stranu založiť a ísť kandidovať. Boja sa ekonomického gulagu (straty práce a nemožnosti zamestnania), policajného zastrašovania, vyhrážania, sankcií voči rodine, vyhrážania, vraždenia. Toto je piaty bod, ktorý znižuje možnosť ľudovej strany. Bohužiaľ v spolupráci s inými na veľmi nízku úroveň.

Zoberme si stranu s najviac propagandistický názvom: Obyčajní ľudia. Keď sú oni obyčajní ľudia, ako sa dostali do opozície? Aby sa do vlády dostali skutoční obyčajní ľudia, museli by pôsobiť po celom Slovensku, chodiť od mesta ku mestu, a postupne zväčšovať rozhas svojho pôsobenia. A postupne ovládnuť mestá od tých najmenších po najväčšie. A chodiť aktívne medzi ľudí, usporiadúvať vystúpenia pre prezentáciu strany a diskusie pre objasnenie jej programu. To je jediný spôsob ako sa môžu ľudia dostať do vlády. Iný neexistuje.
Videli sme niečo také po okolí, alebo sa Obyčajní ľudia zjavili akoby „len tak“?
A keď sú obyčajní ľudia, prečo nepoukazujú na to, že volebný systém je podvod – a z druhej strany: ako sa tam dostali, keď sú obyčajní ľudia?

Prečo nehovorí žiadna politická strana o ohlúpovacom vplyve médií, aj napriek tomu že je všeobecne známy? Prečo proti nemu nenavrhujú zakročiť? Prečo nepovedia prečo sa vysiela to čo sa vysiela?
Prečo nehovorí žiadna politická strana o policajnej šikane a väzení a policajnom zastrašovaní? Veď tu sa všeobecne ľud bojí vyjadrovať svoje názory!! Každý to vie, každý sa bojí! A politici to ignorujú akoby sa nič nedialo. Prečo sa to deje?
Prečo sa tí ťažko debatujúci politici okamžite zhodnú, že všetci protestujúci občania sú extrémisti a je pred nimi treba chrániť spoločnosť? Prečo to je jediné na čom sa zhodnú?
Prečo sa stále menia tváre ale politika sa nikdy nemení?

Vedenie ľudovej strany by prišlo na to, že jednak nemajú financie na mediálnu kampaň, a jednak ich médiá buď ignorujú alebo zosmiešňujú a útočia na nich. Prídu na to, že médiá prezentujú ten najznámejšie strany a všetky ostatné zatláčajú do úzadia a bojujú proti nim. Nikdy im nedajú priestor na odprezentovanie svojho programu a už vôbec ich nepustia diskutovať.

Každá a jedná ľudová strana bude na tieto fakty dôkladne upozorňovať a v programe. Každá strana ktorá na toto neupozorňuje je buď kontrolovaná opozícia alebo nepoužiteľná (lebo ju založili hlúpi dementi). A pýtam sa: existuje strana ktorá aktívne chodí medzí ľudí a ktorá má vo svojom programe opravu volebného systému a prístup každej volebnej strany do masmédií (= znárodnenie médií)? Jediná taká strana je skutočne ľudová a skutočne má šancu vybudovať lepšiu budúcnosť. Taká to zatiaľ ale nie je. A preto niet koho voliť a preto je jedno komu dáš svoj hlas.

Čo je pre elity výhodnejšie a lepšie maskovanie?
Diktatúra o ktorej vie každý, nešikovná propaganda a ukazovanie svojej moci verejne, jedna strana vo vedení – a dokonca aj ústavne určená, všade povešané vlajky vládcov, alebo systém kde propaganda len našepkáva (ale s každej strany), kde je nespočetne veľa strán a ideológií ktoré poskytujú, kde politici medzi sebou súperia, kde si môže ľud zvoliť svojich zástupcov, kde ľud nevidí diktatúru?
Čo by zvolili keby mohli????

autor: Majkl Spiritus