Úvaha o jedle …

Jedlo.
Podľa definície je to látka prijímaná živými organizmami. Je hlavným zdrojom energie a výživy pre ľudí a zvieratá. Bez jedla umrie človek od hladu.
Jed.
Podľa definície je to toxická /jedovatá/ otravná látka, ktorá už v malých množstvách spôsobuje poškodenie biologických funkcií organizmu až smrť.
Tovar.
Podľa definície je to výrobok, ktorý sa k spotrebiteľovi dostáva prostredníctvom trhu.

Čo bolo, bolo …

Bolo to dávno, ale pamätám si chuť čerstvo nadojeného mlieka, práve vymúteného masla, jogurtu alebo trebárs kyslého mlieka. To som jedával lyžicou priamo z veľkej fľaše. Jogurt sme si dokonca vyrábali doma „naočkovaním jogurtovej kultúry“ do čerstvého mlieka. S jahodovým džemom to bola absolútna pochúťka, či už ako jogurt alebo jogurtové mlieko.

Bolo to dávno, ale pamätám si u babky na dvore chliev s dvoma prasiatkami, sliepky s kohútom, nejaké tie kačky a husy. Žltučkú praženicu, pečenú hus s lokšami alebo fajnovú údenú slaninku. Chlieb natretý masťou s čerstvou cibuľkou. Výborné domáce klobásy, jemnú pečeňovú paštiku, doma konzervované mäso.

Bolo to dávno, ale pamätám si chuť čerstvo odtrhnutých slivák, hrušiek alebo jabĺk. K jednému maslovému chlebu som dokázal zjesť možno kilo a pol čerstvo odtrhnutých voňavých paradajok. Egreše, ríbezle, divo rastúce maliny alebo jahody. A priznám sa, veľa krát som to ani neskúšal umývať. Nie, nebolo to z presvedčenia alebo nevedomosti. Bola to moja lenivosť.

Bolo to dávno, ale pamätám si chuť domácich kysnutých buchiet plnených slivkovým lekvárom alebo karamelových lízaniek vyrobených doma na panvici. Lokše s makom, lekvárom a cukrom alebo keksíky či vianočné oplátky.

Bolo to dávno, ale pamätám si, že všetky tieto dobroty vyrábali babka, mama alebo otec z toho čo dokázali vypestovať alebo vychovať na 16-tich ároch zeme. Zem a ich pracovité ruky nás dokázali uživiť. A zdravo.

… terazky je to tak

. Odvtedy pretieklo veľa vody, pracovité ruky sa zmenili na pietnu spomienku a jedlo už nevyrábame. Už kupujeme veci. Nie však od iných pracovitých rúk. Kupujeme ho v Kauflandoch, Lidloch, Teskách či McDonaldoch alebo KFC.
Otázkou dneška je uhol pohľadu a hodnotenie ponúkaných „vecí“ podľa definície jedla, definície jedu alebo definície tovaru.

Vec podľa definície tovaru.
Najdôležitejšie s súčasnom systéme je predať. Predať čo najziskovejšie za akúkoľvek cenu. Tomu je podriadené všetko. Predaj tovaru (jedla) je vysoko sofistikovaná metóda oblbovania ľudí. Počnúc multimediálne vysielanými podprahovými informáciami končiac obalom. O obsah obalu nejde. Obsah je vlastne nepodstatný. Nevadí, že výrobca je nedefinovateľný (vyrobené v EU). Nevadí, že ani rys ostrovid by nedokázal prečítať zloženie a prídavné látky. Hlavne že tovar má zisk a obrat. Veď peniaze sú to, čo nás ženie až za hranicu únosnosti a zdravého rozumu …

Vec podľa definície jedla.
Potraviny (jedlo) sú dnes súhrn nutričných hodnôt, energetického obsahu a aditív. Vlastne dnes už nejeme chlieb ale upečenú cereálnu zmes s nejakou energetickou hodnotou. A na základe toho nám niekto stanoví, či je to pre náš organizmus blahodarné alebo škodlivé. Nevadí, že sa to nedá jesť, že je to kyslé a na tretí deň plesnivé. Ale že vraj je to zdravé, plné života.
Za jedlo sa dnes považujú aj napr. párky alebo mäsové konzervy. Všetko sú to však zmesky mäsového separátu (kože, šľahy, chrupavky…) a prísad. Obsah mäsa v takýto výrobkoch nepresahuje predpokladám 25% objemu. Zvyšok je priemyselná chémia.
Väčšina dovozového mäsa, definovaného ako jedlo, pochádza zo zvierat, ktoré požierajú sami seba vo forme kostených múčok. Vzhľadom k podmienkam chovu sú tieto zvieratá „dopované“ antibiotikami.
Ak to zhrniem, tak jedlo už nie je „obsah a forma“ ale len a len „forma“. Jedlo dneška je už len „nutričná hodnota, energetický obsah, % cholesterolu, kyseliny“.

Vec podľa definície jedu.
Doba je rýchla. Žijeme životy mediálnych hviezd, politikov alebo úspešných menežérov.
Doba je zlá. Na naše vlastné životy nám veľa času medzi naháňaním peňazí na hypotéku a grafických kariet pre potomstvo neostáva. Ale systém nám predsa dáva riešenie. Celou svojou dobrotou nám minimalizuje čas na prípravu a konzumáciu veci /jedu/. Pripravuje pre nás samé špécie vo forme instantných pochúťok a rôznych skvelých high – end chemických prípravkov. No nie je to fantastické, hodiť do pol litra vriacej vody jednu kocku a máme skvelý bujón. A nielen skvelý, ale za chvíľku. Pre celú rodinu. Aká to lahoda. Veď nám to povie aj teta v televízii.

Mlieko ktoré vydrží po otvorení čerstvé aj mesiac. Paráda. Len po mesiaci neskysne ale zhnije.
Jogurty a iné mliečne výrobky sú najsamprv zbavené všetkých mikrokultúr aby potom vzápätí boli do mŕtvej zmesi nasadené len určité baktérie a iné prepotrebné aditíva. Skúste nájsť v obchode potravinu, ktorá nie je sladená umelým sladidlom. Sirupy pre deti, cukríky alebo treska v majonéze. A prečo ?
Lebo náš dobrotivý systém chráni naše zdravie.
To na jednej strane.
Na druhej nám dáva možnosť dlhšie a kvalitnejšie statočne pracovať, nezaťažovať sa hlúposťami ako jedlo, rodina, deti, priatelia…

Je predsa pohodlné prísť unavený z práce, urobiť sebe a rodine na večeru „amarouny“ (potrava Návštevníkov z rovomenného seriálu) a zapnúť novučičkú plazmu, zakúpenú na HomeCredit. A nechať si natlačiť do hláv tie „individualistické drísty“ o šťastnom živote a prenádherných sivovlasých ujoch, ktorí sa nás snažia za každú cenu ochrániť a zachrániť.
Á, ešte som zabudol na nezištnú pomoc bankových a nebankových subjektov vo forme úverov a iných peňažných revolúcií.

Dovolím si napísať jednu rovnicu :
% jedla + % jedu + % zisku = cena veci
Dosadenie jednotlivých členov rovnice nechám na každom z vás.