Domov / Hlavná strana / História / Úpadok darwinizmu a vzostup židovskej antropológie

Úpadok darwinizmu a vzostup židovskej antropológie

Vzhľadom k popularite mojej eseje „Kto otvoril hranice“ som sa rozhodol, že pre vás – gójov – napíšem sériu článkov, ktoré vám bližšie predstavia knihu Kultúra kritiky. Články budú obsahovať resumé toho najpodstatnejšieho z uvedenej knihy. Napriek tomu vám pre širší obraz vrelo odporúčam prečítať si celú prácu Kevina MacDonalda.

Dve z najväčších lží 20. a 21.storočia sú, že ľudské bytosti sa rodia ako nepopísané dosky, pričom správanie je iba produktom nášho spoločenského prostredia, a že rasa vlastne neexistuje. Kvôli týmto lžiam sa musíme potýkať s množstvom problémov, akými sú napr. imigrácia z tretieho sveta, desegregácia, medzirasové násilie, rasové rozdiely, atď. Propagáciu týchto lží môžeme vysledovať k úpadku darwinizmu a vzostupu boasiánskej antropológie. Poďme si teda urobiť výlet do minulosti americkej antropológie.

Prvou otázkou, ktorú si treba položiť je, prečo by židovskí intelektuáli mali záujem bagatelizovať biologickú realitu rasy/etnicity? Jednou z motivácií citovaných mnohými antropológmi, o ktorých sa diskutuje v Kultúre kritiky, je ich túžba poraziť rasizmus a anti-semitizmus. Bagatelizovaním biologickej reality rasy a etnicity bude menej pravdepodobné, že ľudia budú na Židov nazerať ako na etnickú skupinu a zvýši sa pravdepodobnosť ich vnímania ako čisto náboženskej skupiny.

Franz Boas

Franz Boas je často považovaný za starého otca modernej antropológie. Bol zarytým anti-darwinistom a celú svoju kariéru zasvätil napádaniu myšlienky, že rasa bola hlavným zdrojom odlišností v mentálnych a spoločenských schopnostiach ľudských skupín. Boas rozvinul koncept kultúry, ktorá by vymazala rasu z literatúry spoločenských vied.

franz-boass-quotes-2

Boas bol vychovávaný v liberálnej židovskej domácnosti. Oženil sa v rámci svojej etnickej skupiny a bol hlboko znepokojený rastúcim anti-semitizmom. Často pociťoval odcudzenie a nepriateľstvo voči gójskej kultúre. Netreba dodávať, že Boasova silná židovská identita zohrala významnú rolu v jeho práci na poli antropológie. Pôsobil ako profesor antropológie na Kolumbijskej univerzite.

Boasovou najznámejšou prácou je štúdia z roku 1912, ktorá tvrdila, že tvar lebky (lebečnej formy) potomkov európskych imigrantov do Spojených štátov sa zmenil oproti pôvodným imigrantom. Boas neponúkol žiadne vysvetlenie, prečo k takejto zmene došlo, avšak pokiaľ by tomu tak naozaj bolo, jeho zistenie by nabúralo myšlienku, že rasové a etnické typy sa líšia vo svojich pevných fyzických charakteristikách. Nicholas Wade z New York Times píše o tom, že dvaja antropológovia preskúmali Boasove dáta a zistili, že Boas urobil zopár „chýb“. Samuel Francis z VDARE však správne poznamenal, že v prípade Boasa nešlo iba o jednoduché pochybenie, ale o úmyselné klamstvo.

Boasove pohľady boli v rozpore s prevládajúcou teóriou civilizačného vývoja, ktorá bola silne spojená s rasou a tvrdila, že európska gójska civilizácia bola na najvyššej úrovni. Boasove teórie boli určené k tomu, aby porazili rasialistické teórie ľudí ako boli napr. Houston Stewart Chamberlain a Madison Grant. Grant tiež veril, že Židia boli zapojení do kampane zameranej na diskreditáciu rasového výskumu:

„Je takmer nemožné publikovať v amerických novinách akúkoľvek reflexiu o istých náboženstvách alebo rasách, ktoré sú hystericky citlivé dokonca i vtedy, keď iba spomeniem ich meno. V zahraničí sú podmienky rovnako zlé a máme tu i potvrdenie jedného z najvýznamnejších antropológov vo Francúzsku o tom, ako bola zbierka antropologických meraní a dát medzi francúzskymi brancami po vypuknutí 1.svetovej vojny uchránená pred židovským vplyvom, ktorého cieľom je potlačiť akýkoľvek náznak rasovej diferenciácie vo Francúzsku.“

Dôležitou technikou Boasiánskej školy bolo spochybňovanie všeobecných teórií ľudskej evolúcie zdôrazňovaním obrovskej rozmanitosti a chaotických maličkostí ľudského správania, ako i relativity noriem kultúrneho hodnotenia. Boas tiež oponoval výskumu ľudskej genetiky.

Boas a jeho študenti sa usilovali pretlačiť svoju ideologickú agendu v rámci americkej antropologickej profesie. A to sa im nakoniec i podarilo. V roku 1902 založil Franz Boas Americkú antropologickú asociáciu (AAA). V roku 1915 boasiáni kontrolovali AAA a tvorili dvojtretinovú väčšinu v jej výkonnej rade. V roku 1919 Boas hrdo prehlásil, že „väčšina antropologickej práce je v súčasnosti vykonávaná v Spojených štátoch jeho študentmi z Kolumbijskej univerzity“. V roku 1926 bolo každé hlavné oddelenie antropológie vedené Boasovými študentmi, z ktorých väčšinu tvorili Židia (aké prekvapenie!). V polovici 30-tych rokov mal boasiánsky pohľad na kultúrne vymedzenie ľudského správania silný vplyv na sociálnych vedcov.

Najvplyvnejšími Boasovými študentmi boli Ruth Benedict, Alexander Goldenweiser, Melville Herskovits, Alfred Kroeber, Robert Lowie, Margaret Mead, Paul Radin, Edward Sapir, Leslie Spier, Ashley Montagu, Alexander Lesser, Ruth Bunzel, Gene Weltfish, Esther Schiff Goldfrank a Ruth Landes. S výnimkou Margaret Mead, Ruth Benedict a Alfreda Kroebera, boli všetci Židmi. Všimnite si, že jeho najslávnejšími študentmi boli práve gójovia, Meadová a Benedictová. Ako v mnohých iných židovských intelektuálnych hnutiach, i tu boli gójovia vystavení očiam verejnosti. Boas prijal gójov do svojho hnutia z dôvodu, aby nevzniklo podozrenie, že jeho židovstvo robí z jeho vedy odboj a nebol tak ľahko demaskovaný.

Kultúrny kriticizmus bol ústrednou črtou dvoch najvýznamnejších boasiánskych prác: Dospievanie na Samoe od Margaret Meadovej a Vzorce kultúry od Ruth Benedictovej. Obe práce vykreslili primitívne kultúry ako oslobodené od vojen, vrážd a záujmu o hromadenie bohatstva. Deti v nich neboli disciplinované, sex bol príležitostný, bol tu slabý záujem o panenstvo, sexuálne sebectvo alebo dôveru otcovstva. Západné spoločnosti boli presným opakom týchto idylických rajov. Išlo tu zvečnenie mýtu o ušľachtilom divochovi. Benedictová navrhla, že by sme mali študovať takéto kultúry, aby sme mohli odsúdiť dominantné črty našej vlastnej civilizácie. Obe práce boli vystavené ničivej kritike. Iné práce kompletne vyvrátili ich zistenia.

Po Boasovi

Židovský vplyv v sociálnych vedách sa rozšírili ďaleko za hranicami určenými Boasom.
V roku 1968 Židia predstavovali 20 % z fakultnej elity na amerických univerzitách a tvorili 30 % z „najliberálnejšej“ elity. Tvorili tiež 25 % na fakultách spoločenských vied elitných univerzít (Rothman & Lichter 1982). V tom čase tvorili Židia menej ako 3 % americkej populácie.

Stephen Jay Gould je ďalším prominentným židovským intelektuálom v oblasti antropológie, ktorý pretláčal boasiánsky svetonázor. Gould bol hlasným oponentom evolučných prístupov k ľudskému správaniu. V roku 1981 Gould vydal knihu „Ako nemerať človeka“, v ktorej sa tvrdilo, že kraniometria a psychologické testovanie IQ boli „nepodloženými“ teóriami, ktoré sa vyvinuli z viery v biologický determinizmus. V roku 1996 Gould vydal druhú edíciu svojej knihy, ktorá spochybňovala metodológiu knihy The Bell Curve od Herrnsteina a Murraya. V priebehu svojej kariéry Gould často nedokázal vyvrátiť argumenty proti jeho tvrdeniam alebo ich jednoducho ignoroval.

Leon Kamin je ďalším židovským boasiánskym antropológom. Kamin je dlhoročným oponentom myšlienky dedičnosti osobných vlastností. Vo svojej knihe „Nie v našich génoch„, ktorej spoluatormi sú Richard Lewontin a Steven Rose ostro kritizuje sociobiológiu, genetický determinizmus a evolučnú psychológiu. Táto kniha, ktorá nie je ničím iným než informovaným marxizmom, je často kritizovaná pre účelové skresľovanie pohľadov E.O.Wilsona a Richarda Dawkinsa. Kamin tiež argumentuje, že je tu nulová dedičnosť IQ.

Ďalší Hebrejec, psychológ Richard Lerner tiež odmietol myšlienku biologického determinizmu vo svojej práci Konečné riešenie: Biológia, predsudok a genocída (predslov poskytol Lewontin). Lerner odmieta nielen biologický determinizmus, ale i environmentálny. To by však znamenalo, že ľudské bytosti by mohli byť ľahko naprogramované k tomu, aby akceptovali akýkoľvek druh vykorisťovania vrátane otroctva.

A máme pre vás ešte jeden menší bonus. Túto malú chuťovku nájdete v Kultúre kritiky v podobe Jareda Diamonda, ktorý vo svojej knihe Zbrane, baktérie a oceľ stavia bosiánske tézy proti biologickému determinizmu v prospech environmentálneho determinizmu, aby vysvetlil, prečo euroázijské kultúry boli úspešnejšie než iné kultúry (africká, ameroindiánska, atď.). Jedným z jeho tvrdení je, že týmto kultúram chýbali zvieracie druhy, ktoré by mohli byť domestifikované za účelom uskutočňovania poľnohospodárstva. Mám dojem, že Jared nás tiež vodí za nos.

zebras-harnessed

Záver

Ako sme mohli vidieť, židovskí intelektuáli boli mimoriadne vplyvní v antropológii. Ich práce sú intelektuálnym základom pre stanovisko, že rasa je iba sociálnym konštruktom a ľudia sa rodia ako nepopísané dosky. Títo autori majú tendenciu pracovať v akejsi echo komore, kde navzájom citujú svoje výskumy a pracujú spoločne na presadenie svojej agendy. Často ignorujú argumenty, ktoré vyvracajú ich tvrdenia, skresľujú ich, prípadne stanovia extréme prísne štandardy pre svojich oponentov, aby diskvalifikovali ich práce.

Ide o stále prebiehajúci boj. Nedávno sme však mohli vidieť nárast v novom obore ľudskej biodiverzity (HBD). Mnoho veľkých mysliteľov ničí tieto falošné príbehy, ako napr. Stephen Pinker, Richard Dawkins, Nicholas Wade, Henry Harpending a Gregory Cochran. A tým ako postupuje pokrok v oblasti genomiky máme k dispozícii stále viac a viac informácii k tomu, aby sme raz a navždy rozdrvili tieto ich rovnostárske príbehy.

Zdroje:
MacDonald, Kevin. 1998. Boasiánska škola antropológie a úpadok darwinizmu v sociálnych vedách.
MacDonald, Kevin. 1998. Kultúra kritiky.

Preklad: Aman, protiprudu.org
Zdroj: www.dailystormer.com
Pôvodne zverejnené na: Fanghorn Forest

O Roland Edvardsen

11 komentárov

  1. Počuli ste niekedy o dome, alebo dokonca videli na vlastné oči dom, v ktorom žije dvesto mačiek? Mizerných, vypľznutých, hladom a blchami do šialenstva dovedených mačiek alebo psov? Videli ste majiteľku alebo majiteľa takého domu, videli ste, ako veľmi sa ich zovňajšok podobá zovňajšku ich zvierat? 
    Uvedomili ste si, že napriek Vášmu najväčšiemu rozhorčeniu alebo súcitu, neexistuje takmer žiaden spôsob, ako by ste tým živým bytostiam pomohli? Veď majiteľ domu má svoje práva, má slobodnú, bohom danú vôľu.
    Viete o tom, že na začiatku každého takého prípadu bola duševne chorá osoba a jej blud o láske k zvieratám?

    Aj na začiatku dnešného stavu ľudstva bol najskôr blud o „láske k blížnemu“ o slobodnej vôli.

    Dnes nás je vďaka kresťanstvu, islámu a bludom neomarxistov takmer sedem a pol miliardy, žijeme v stave neveľmi odlišnom od stavu tých úbohých zvierat, nevieme, co s tým robiť, a namiesto hlasov alarmu, hlasov volajucich po racionálnom prehodnotení hodnôt, neustále na nás zo všetkých strán doliehajú  hlasy o súcite, rovnosti, tolerancii o odpúšťaní a porozumení. Hlavne však o zotrvaní na ceste k vlastnej záhube, lebo naše prebudenie sa do reality a zákonov evolúcie by vraj bolo proti vôli Božej.

    Ak by bol nad nami nejaký Boh, naozaj by od nás chcel, aby sme zaplavili Zem miliardami uplakaných trpiacich úbožiakov, žijúcich v mizérii, a neustále pokorne prosiacich o milosť, o súcit, toleranciu a odpúšťanie?

    Nebol by skutočnému Bohu oveľa lepším spoločníkom Nadčlovek, ktorý žije tak aby súcit, odpúšťanie ani toleranciu nepotreboval? Sú tie bludy kresťanstva naozaj od Boha?
    Nie je našou najvyššou povinnosťou voči Bohu aj evolúcii žiť tak, aby raz povstal Nadčlovek: tvorivý, ušľachtilý, vznešený a slobodný.

    • Ty si sa zrejme zobudil a zrazu si zistil, že už nie si na porade SS venovanej nadradenosti Nemeckého národa, a že ťa tvoji kolegovia nechali spať, lebo ťa nepovažovali ani za súceho do diskusie, ani do akcie. A tak sní ďalej svoj sen o evolúcii, ktorá vytvára zákony, na základe ktorých raz určite, bude z teba nadčlovek,….. raz určite,….teraz ešte nie,….. snívaj, snívaním nikomu neublížiš….., ak budeš spať naveky, nikto si toho nevšimne.

      • Veľmi dobre si odhadla, že ja ešte nie som Nadčlovek.
        Aj napriek takému nedostatku však, mám akosi od narodenia jeden takmer nikdy nezlyhávajúci talent.
        Zvyčajne mi stačí len vidieť človeka, alebo prečítať si nejakých sedem riadkov jeho písania, aby som vedel, z akej rodiny pochádza, aké hodnoty vyznáva, jeho charakter, dokonca, čím sa živí.
        To posledné zvlášť, lebo všetci paraziti majú v sebe niečo natoľko charakteristické vo výzore aj vo svojom prejave, že mne to nemôže takmer nikdy uniknúť.

        (Takže už teraz by som ti vedel vyrozprávať cely tvoj životopis.)

        Len pre zaujímavosť ti spomeniem, že ešte za komunistov som svojich priateľov zabával aj udivoval tým, že som dokázal presne určiť či nejaký človek, ktorého som predtým nikdy nepoznal a nestretol, je, alebo nie je členom komunistickej strany.

        Ono totižto, parazitický typ, vychcalý a bezcharakterný typ, má svoje charakteristické črty, svoj nezamenizeľný prejav.

        Dobré, že?

        Už naozaj len na okraj ťa ešte chcem naučiť, že v spojení „nemecký národ“ sa píše malé „n“.

  2. Heil Grigoriy! Máš pravdu, ale nezabúdaj že aj Vodca bol oddaným ochrancom zvierat, dokonca v Ríši platil v tom čase celosvetove najprogresívnejší zákon na ich ochranu. Vodca bol aj vegetariána nefajčiar!

    • Takové „ušlechtilé Vůdce“ potkávám skoro denně. Jsou dojatí a soucitní, že si nějaký pejsek pochroumal nožičku, svému mazlíčkovi kupují u řezníka to nejdražší maso a podobně. Ale bezdomovce umírajícího hlady na ulici štítivě obejdou velkým obloukem.

      A ten úžasný zde idealizovaný AH svoje odpůrce věšel na háky a pak hodiny sledoval jak za ukrutných bolestí pomalu umírají. Ale možná že přitom láskyplně drbal svého vlčáka za ouškem 😛

      Jinak článek jako takový je velice zajímavý a nabitý důležitými informacemi. Nejspíš si něco od McDonalda nakonec přečtu.

      • S prvým odstavcom sa dá čiastočne súhlasiť. Aj keď si myslím, že dnes je pravidlom opačný extrém – ako dôkaz môžu poslúžiť slniečkári, ktorí sa snažia imigrantom liezť do všetkých telesných otvorov.

        K druhému odstavcu – očakávam aspoň jeden hodnoverný dôkaz, ako Hitler „vešal svojich odporcov na háky a potom hodiny sledoval, ako za ukrutných bolestí umierajú“. Tieto bájky sú pre ovce vychovávané kultúrnym marxizmom a neoliberálnymi demokratmi. (Hm. Nie je to dnes už takmer to isté? Vôbec sa nedivím Hitlerovmu odporu voči nim.)

        • Ty milovníky zvířat uvedené v prvním odstavci potkávám naprosto pravidelně, zatímco proimigrantského sluníčkáře jsem ještě nepotkal. Je jich jen pár, ale o to větší rámus nadělají, hlavně na internetu.

  3. Bolo by zaujímavé, keby nám Petra objasnila, čo má Grigiriyov komentár spoločné s SS a nemeckým národom.
    Ona (pravdepodobne židovka), mohla skôr nájsť spojitosť slova “nadčlovek” so židovstvom, ktoré o sebe tvrdí niečo o “vyvolenosti”, lebo oni sú z pravej strany boha a všetci ostatmí sú s ľavej – tej diabolskej – strany, teda gojimi-dobytok.
    Nikdy som nepočul, žeby Hitler nazýval nemecký národ “nadľuďmi”.
    Slovo “Übermensch” v nemčine ani neexistuje, je to výmysel židovskej propagandy – vytrhnuté a z kontexu nemeckej hymny “Deutschland Deutschland über alles” (Nemecko, Nemeckole nadovšetko – ale samozrejme pre Nemca)- a to by Petra mala vedieť.

    Ale toto jej je možno známe:
    „You, Israelites, are called men, while
    the peoples of the world do not deserve the name of men but that of beast“. (Talmud, Baba Metzia, Fol.114.Section 2)

    A ak Petra nie je židovka, toto sa jej bude určite páčiť:
    “What is a prostitude? Every woman who is not a Jewess”. (Eben Ha Eser, 6 and 8)

    Moravaček je na tú históriu asi taký odborník ako Petra. On nevie, že Hitler
    odmietol sa dívať na zábery z popravy zradcov, organizátorov atentátu.

    • No ma spolocne, pretoze tuto teoriu nadcloveka, nesformuloval Grigorij, on to len zopakoval po nemeckych filozofoch, predvoj bol Nietzsche. Grisa nic nove nepriniesol. Na to reagovala Petra. A ten pokus o nemecku hymnu, bol riadnou veselohrou. Obavam sa, ze takto by sme nemali diskutovat, nasi „fanuskovia“ sa musia skvele bavit na nas. Vlastne goly.
      V com ma SA pravdu, surovu pravdu a tu by bolo dobre rozsirit medzi siroke masy, to su vynatky z Talmudu. Kde su pohlady na svet zo zidovskej strany. Dvojaka moralka, dvojake nazeranie na seba a na nas , gojimov. Zabit, okradnut, oklamat goja, nie je vrazda, kradez, podvod. V podstate je to dovolene a spravne. My sme tu totiz ako potrava a otroci pre nich. Jasne to povedal nedavno zosnuly rebbe Jozef Ovadia. Gojimi su iba otroci, ktori maju pracovat a oni maju hodovat. Oni su panska rasa stvorena na vladnutie a my sme stvoreny iba na to aby sme im sluzili. Ze sa s nim a jeho vyrokmi stotoznuju, svedci jeho pohreb, kde mu prislo na pohreb 1,5 miliona zidov. Ked si zberieme do uvahy ich pocet, je to sialene cislo. Samozrejme neboli na cintorine☺. Mysli sa pocet, ucastny v case pohrebu na bohosluzbe v synagogach po celom Izraeli.
      Tieto veci je dobre vediet. V tomto ma SA pravdu. Teoria Übermenscha, vsak hovori cosi ine ako o zotroceni ostatnych, ta hovori o oslobodeni cloveka. Ze to potom marxisticka propagandy pretocili, je ina. Samozrejme, aj komunisti chceli stvorit nadcloveka, ci noveho cloveka, tzv. Sovietsky clovek. Vieme kam to viedlo.

  4. I am the original author of this post. Thank you very much for translating it to Slovak. I hope you enjoyed it. I will be writing more posts summarizing the work of Kevin MacDonald’s Culture of Critique so look out for those in the future. You will be able to find them at my blog Fanghorn Forest or and TheRightStuff.biz.

  5. O.K., and what is reactioanry about your post?

Leave a Reply