Socializmus pre bohatých a kapitalizmus pre chudobných

Kategória správy: Ekonomika
Štát: EU
Text správy : Čo nám priniesol 17. november: Socializmus pre bohatých a kapitalizmus pre chudobných je klasický politicko-ekonomický argument o tom, že vo vyspelých kapitalistických krajinách sa dostáva neúmerne viac bohatým ako chudobným. Termín korporátnej sociálnej politiky je široko používaný k popisu priaznivého zaobchádzania vládami s vyčlenenými korporáciami. Jednou z najčastejších foriem kritiky sú výroky, že kapitalistická politická ekonómia umožňuje veľkým korporáciam „privatizovať zisky a socializovať straty.“ Táto námietka bola vznesená, a citovaná pri mnohých príležitostiach. Predstava, že banky privatizujú zisky a socializujú straty sa datuje prinajmenšom do 19. storočia. Citát prezidenta Andrew Jacksona pri zatváraní predchodkyne FED v roku 1834 :

„Aj ja som z blízka pozoroval kroky Prvej Banky Spojených štátov. Pozoroval som vás dlhú dobu a som presvedčený, že ste v krajine použili prostriedky banky na špekulovanie podobne ako zo zmesou na chleba. Ak vyhráte tak si rozdelíte zisky, ale ak stratíte tak prenesiete straty na účet banky. … Ste brloh zmijí a zlodeji.“
-Andrew Jackson v roku 1834 pri uzavretí banky Spojených štátov.

Andrew Young nazýval systém Spojených štátov „socializmus pre bohatých a kapitalizmus pre chudobných“. Aj Martin Luther King, Jr často používal túto formuláciu vo svojich prejavoch. Vzhľadom k tomu, najmenej od roku 1969, Gore Vidal používa výraz „slobodné podnikanie pre chudobných a socializmu pre bohatých“ na opis americkej hospodárskej politiky. Vidal rovnako používal tento výraz od roku 1980 pre vyjadrenie jeho kritiky Reagonomiky.

V zime 2006/2007, v reakcii na kritiku o dovoze ropy z Venezuely, pretože krajina je pod vedením Hugo Cháveza, zakladateľ a prezident Občianskej energetickej korporácie Joseph P. Kennedy II kontroval s kritikou amerického systému, ktorý sa vyznačuje ako „druh socializmu pre bohatých a voľné podnikanie pre chudobných, ktorý nechá najzraniteľnejších v zime vonku“. Tiež Robert F. Kennedy, Jr sa stal známym pre vyjadrenie, že Spojené štáty sú dnes krajinou „socializmu pre bohatých a brutálneho kapitalizmu pre chudobných“.

Ekonóm Dean Baker vyjadril podobné názory vo svojej knihe Konzervatívny opatrovateľský štát (Conservative Nanny state): Ako bohatí používajú vládu na to aby bohatí bohatli, v ktorom poukázal na niekoľko rôznych oblastí politiky, v ktorých vládne intervencie viedli k zachovaniu postavenia a zvýšeniu bohatstva v rukách vyvolených.

Noam Chomsky kritizuje spôsob akým boli uplatňované slobodné trhové princípy. Argumentoval, že bohatí používajú rétoriku voľného trhu na odôvodnenie uvalenia väčšieho ekonomického rizika na nižšie triedy, zatiaľ čo oni sú izolovaní od nástrah trhového systému cez sieť politických a ekonomických výhod, ktoré takéto bohatstvo poskytuje. Poznamenal: “ voľný trh je socializmus zo štátnou ochranou pre bohatých a trhové hospodárstvo pre chudobných. “

Podobného tvrdenia vznikli v súvislosti s turbulenciami na finančných trhoch v roku 2008. S ohľadom na federálne prevzatie Fannie Mae a Freddie Mac, Ron Blackwell, hlavný ekonóm odborov AFL-CIO, použil výraz „socializmus pre bohatých a kapitalizmu pre chudobných“ ako charakteristiku systému. V septembri 2008, americký senátor z Vermontu, socialny demokrat Bernie Sanders povedal, pokiaľ ide o pomoc americkému finančnému systému: „Toto je najviac extrémny príklad, na aký si spomínam, socializmu pre bohatých a voľné podnikanie pre chudobných.“ V rovnakom mesiaci ekonóm Nouriel Roubini uviedol: „Je to úbohé, že Kongres nekonzultoval s niektorým z mnohých profesionálnych ekonómov, ktorí podali […] alternatívne ekonomické plány, ktoré by boli viac spravodlivé a efektívne a menej nákladné spôsoby, ako vyriešiť túto krízu. To je opäť prípad privatizácie ziskov a socializácie strát. Záchranný socializmus pre bohatých s dobrými kontaktmi a Wall Street .“

Bývalý americký minister práce Robert Reich prispôsobil túto frázu na The Daily Show 16. októbra 2008: „Máme socializmus pre bohatých, a kapitalizmus pre všetkých ostatných.“

Novinár John Pilger použil výraz v jeho reči pri prijímaní Austrálskeho ocenenia v oblasti ľudských práv, Sydney Peace Prize, 5. novembra 2009: „Demokracia sa stala obchodným plánom pre každú ľudskú činnosť, snom každého, nádej . Hlavné parlamentné strany sa teraz venujú rovnakej hospodárskej politike – socializmus pre bohatých, kapitalizmus pre chudobných -. a rovnakej zahraničnej politike servility k nekonečnej vojne. To nie je demokracia. To je v politike to, čo je McDonalds v jedle.“

Americký senátor Bernie Sanders sa odvolával na frázu počas jeho osem a pol hodinového prejavu v senáte 10. decembra 2010 proti pokračovaniu daňových škrtov z Bushovej éry, keď hovoril o federálnej finančnej výpomoci veľkým finančným inštitúciám v čase, keď boli malým podnikom odopierané pôžičky.

Ako George Monbiot povedal v nedávnom článku o zavedení maximálnej mzdy:

„Príjem firemných manažérov … je forma inštitucionalizovanej krádeže organizovaná kleptokratickou triedou v prospech svojich členov. Bohatstvo, ktoré sa kedysi delilo viac rovnomerne medzi zamestnancami spoločností, alebo bolo distribuované ako nižšie ceny alebo vyššie dane, je teraz odčerpavané ľuďmi, ktorí ani neinvestovali ani nevyprodukovali.

Za posledných desať rokov sa platy vedúcich pracovníkov „zvýšil deväťkrát rýchlejší ako priemerná mzda pracujúceho. Niektorí šéfovia, British Gas, Xstrata a Barclays napríklad, si teraz vyplácajú 1000 a viac násobok národnej priemernej mzdy.“

Varianty:
Privatizovať zisky a socializovať riziká / straty / dlhy.
Trhy, voľné podnikanie, súkromné podnikanie, a kapitalizmus pre chudobných, kým štátna ochrana a socializmus pre bohatých.

Sociálna politika pre korporácie- Corporate welfare- je sociologický pojem, ktorý analoguje firemné dotácie zo sociálnymi dávkami pre chudobných. Termín je často používaný hanlivo na popis vládnych peňažných grantov, daňových úľav, alebo iného špeciálného priaznivo nakloneného zaobchádzania zo spoločnosťami alebo vybranými korporáciami, a naznačuje, že pre korporácie je takéto zaobchádzanie oveľa menej potrebné, ako pre chudobných. V praxi je termín často zameniteľne používaný s „rodinným kapitalizmom.“ Rozdiel je v tom, že druhý termín by mohol byť považovaný za širší, vrátane všetkých typov vládnych rozhodnutí, ktoré uprednostňujú „kumpánov“ (veľké podniky a priemyselné skupiny, ktoré poskytujú významné príspevky na volebné kampane ), zatiaľ čo pojem korporátna sociálna politika môže byť obmedzený len na priame vládne dotácie.

O tom ako sa vyššie spomínané praktiky praktizujú v Európskej Únii sa dočítate v knihe: Caroline Werner: The Best System Money Can Buy: Corruption in EU. Nedávno vyšlo aktualizované vydanie s rímskou II.
Vyššie uvedené je rovnako jedným z dôvodov, prečo ekonomiku-ekonómiu dnes množstvo mysliteľov označuje za pseudovedu. Za prvé je nemožné zmatematizovať sociálne, a množstvo ďalších, vplyvy na ekonomiku, a za druhé ekonómovia operujú na platforme idealizmu, keď v ich matematických vzorcoch chýbajú vyššie uvedené nešváry demokracie: korupcia, klientelizmus, rodinkárstvo, lobizmus a, bublinové ekonomické cykly boom-bust , FIRE ekonomika a stým všetkým spojená ekonomická kriminalita gigantických rozmerov.

Skúste google, gibiru.com, startpage.com, ixquick.com, yandex.ru: „Economy is pseudoscience“ nájdete množstvo zaujímavého čítania. Posledné prehliadavače majú tú výhodu, že výsledky hľadania nie sú v naväznosti na lokáciu IP adresy čomu oni hovoria anonymné vyhľadávanie.

Hierarchia západnej civilizácie, viď thedyinggod.com, je vertikálne postavená presne v intenciách napísaného vyššie: je tu kasta nedotknuteľných s neobmedzenou ekonomicko-politickou mocou a ťažné voly. Je úplne bezpredmetné voliť niekoho kto už bol predvolený aby poslúžil záujmom západnej oligarchie, a je úplne jedno či je to, nimi podsunutá, ľavica alebo pravica, je racionálne. Oni majú podchytené obe strany čierno-bieleho spektra. Pozrite sa na vývoj v po-novembrovom Česko-Slovensku kde nastala výmena prehnitého centralizovaného socializmu za prehnitý centralizovaný model západného typu.

Nech sme sa snažili o akúkoľvek racionalitu, vždy sme ťahali za kratší koniec. Lebo oni majú nástroje propagandy ktorými dokážu presvedčiť aj poriadne silné nátury a operujú tým, že ľudia sa snažia správať „racionálne“ zo strachu zo samostatného kritického myslenia a zvolia si členstvo v stáde, aj keď ich baran na čele bude viesť na hranu priepasti- viď hurikán Fico. Racionálne v tomto prípade znamená živenie rakoviny ktorá nás rozožiera až kým nás nerozloží na smrť- viď Grécko, Španielsko. V Grécku nebudú trestne stíhať tých, ktorí majú schované peniaze na kontách vo Švajčiarsku, ale novinára ktorý to zverejnil. A v Španielsku pripravujú zákon po vzore najdemokratickejšej krajiny sveta v ktorej je kamerovanie policajtov trestné. To dáva logiku a je to z pohľadu oligarchov racionálne riešenie- metóda zastrašovania. Účel svätí prostriedky.

K úspešným chováme úctu a berieme ich za vzor či je to na poli športovom alebo ekonomickom. Na legendárne 1% sa treba pozerať s rešpektom, učiť sa na ich úspechu a osvojiť si ich metódy: Nepriateľ môjho nepriateľa je mojím priateľom. Priateľ môjho nepriateľa je mojím nepriateľom. Nie sú trvalí priatelia, ani trvalí nepriatelia-trvalé sú iba záujmy= moc a peniaze. A treba ísť na to ich „fabiánskymi“ metódami ( tieto metódy vypracovala Fabian Society, ktorej meno je odvodené od Rímskeho generála menom Fabius Maximus, ktorý porazil Hanibala taktikou „delaying“) vyhýbania sa priamemu otvorenému stretu cestou: Nenásilne, vytrvalo, presvedčovaním.

Ľudí ako Bernie Sanders, Ron Paul, Farage alebo Tsiparas je ako šafranu iba preto, lebo sme presvedčení o tom, že je správne a morálne dožať sa predpísaných dogiem ktoré sú nám vštepované ako správne. A ak sa nám náhodou rozsvieti a začneme sa správať rovnako racionálne ako sa správa oligarchia, tak sa stávame extrémistami alebo dokonca teroristami. Propaganda sa dá rozložiť aj systémom ako to robia deti- natruc. Čím viac sa deťom rozpráva aby niečo nerobili, tak tým viac to budú robiť, lebo kalkulujú s tým, že tým upútajú pozornosť. Keď oligarchovia ignorujú vox populi po nastolení spravodlivosti, lebo majú tajnými záväzkami zviazané ruky, tak tam treba poslať figúry ktoré dokážu rozťať tieto Gordické uzly a upratať Augiášov chliev.

Keď sa oligarchom socializmus-komunizmus a národný socializmus pozdáva natoľko, že sa ho držia zubami nechtami, tak prečo neposlať zástupcov do Bruselu priamo? Vyzerá to tak, že Česi a Gréci im ich zopár pošlú na skusy.

en.wikipedia.org/

Zaslal (meno/nick):  Juraj Smrek
Zdroj správy:    progress.org