Domov / Hlavná strana / Nezaradené / re: otvorený list učiteliek z východného Slovenska

re: otvorený list učiteliek z východného Slovenska

Dňa 25.6.2012 sme uverejnili „Otvorený list učiteliek z východného Slovenska“, ktorý bol adresovaný ministrovi školstva SR.(aktualizované)

Dve učiteľky z Dobšinej nabrali odvahu a napísali o každodennom živote v ich škole. List poslali nielen na ministerstvo, ale aj médiam, aby sa táto téma stala predmetom širokej spoločenskej diskusie, ako sa v demokracii patrí. Výsledkom je hlboké mlčanie.

Vážený pán minister,
tento list vznikol ako reakcia na bezmocnosť, s akou sa dennodenne stretávame pri našej práci. Je to výpoveď nás obyčajných učiteľov z „ďalekého východu”. Hneď v úvode sa chceme ospravedlniť za to, že tento list nie je napísaný vecne a formálne … viac

Odpoveď ministra na otvorený list učiteliek

(erejnená 26. júla 2012 na portáli sme.sk)

Vážené panie učiteľky, tesne pred ukončením školského roka mi bol doručený Váš otvorený list, v ktorom ste otvorene, rozhorčene a z duše pravdivo informovali o Vašich trpkých skúsenostiach. Som presvedčený, že za každým Vašim slovom a vetou sa skrýva nielen sklamanie, ale aj trpké skúsenosti, a napokon i očakávania a túžba postaviť naše školstvo na pevné nohy, z hlavy na nohy, s cieľom pomôcť meniť našu prítomnosť.

Oceňujem, vážené panie učiteľky Erika Polgáriová a Eleonóra Liptáková, Vašu úprimnosť, ktorá nechýba pri opise veci, pred ktorými si často radšej zakrývame oči, alebo kritizuje daný stav neverejne, kde takýto otvorený kritický prístup chýbal a chýba. Otvorene sa priznávam, že Váš spravodlivý hnev nepovažujem za útok na príslušníkov národnostnej menšiny, alebo za opovrhovanie sociálne slabšími skupinami. Vnímam ho ako túžbu po tom, aby práva neboli nadradené povinnostiam a snahu o to, aby sa slušnosť vrátila tam kde chýba. A najmä, aby učiteľ, vychovávateľ, odborný zamestnanec i nepedagogický pracovník na našich školských zariadeniach a v školách, nemal len povinnosti, ale aj práva, a dieťa, žiak, študent a rodič nemali len práva, ale aj povinnosti a zodpovednosť. A o to nám dnes spoločne nesporne ide.

Vôbec nemám pocit, že tento list vyznieva ako „bohapusté ponosovanie sa, výčitky a sťažnosti“, čoho ste sa pri písaní obávali. Práve naopak, je cennou výpoveďou tých, ktorí žijú tvrdou školskou realitou. Ak by Vám nezáležalo na vzdelávaní a našom školstve, určite by ste nestrácali čas písaním otvoreného listu. Práve naopak, Vaša energia a nádej, s ktorými ste sa neváhali podeliť nielen so mnou, ale so širokou verejnosťou, je dôkazom nádeje, že veci, ktoré sú zlé, musíme spoločne napraviť. Uvedomujem si, že dôležitú úlohu musím zohrať ja, Váš minister, spolu s celým rezortom, vládou, parlamentom, regionálnou, miestnou a obecnou samosprávou a daný stav meniť, spoločne naprávať.

Naše školstvo, ako aj celá spoločnosť bola v priebehu viac ako 20 rokov vystavená nielen sociálnym, ekonomickým či hospodárskym transformáciám, ale aj nevydareným experimentom. Aj preto sme svedkami nerovnováhy medzi právami a povinnosťami, a tiež toho, ako niektorí rodičia nedožičia vlastným deťom výchovu a svojou ľahostajnosťou ich okrádajú o pozitívne ľudské vzory. Vôbec ma neprekvapuje, že na tento list som doposiaľ nevidel žiadnu reakciu samozvaných ľudskoprávnych aktivistov či expertov, ktorí dvadsať rokov žijú z grantov, kritizujú každú snahu o zodpovedné riešenie opisovaných problémov a pritom sa tvária ako receptár skvelých nápadov. V mnoho zlyhal aj náš rezort a naše školské organizácie, často sme sa spoliehali na akýsi samovývoj, ktorý nás však voviedol, do ešte väčšej pasce a marazmu.

Nie farba pleti, ale ľahkovážnosť rodičov, absencia pozitívnych vzorov v rodinách a povrchný prístup rodičov, ktorí vinia učiteľa a nevidia vinu na vlastnom dieťati i v sebe, spôsobuje, že učiteľ sa kvôli obetavosti stáva dobrým terčom nenávisti a agresivity. Najmä tých, ktorí nezvládajú výchovu vo vlastnej kuchyni a bremeno osobného zlyhania hádžu na spoločnosť.

Absolútne súhlasím aj s tvrdením, že „škola produkuje absurdné množstvo žiakov, ktorí sú na trhu práce neuplatniteľní a bez akýchkoľvek sociálnych a pracovných návykov.“ Z časti sa nedá nesúhlasiť aj s konštatovaním, že tento stav je „dôsledok chybného fungovania politiky tohto štátu.“  Za pravdu dávam Vám aj v tom, že nadmerná pôrodnosť, môže byť vnímaná ako zárobková činnosť. Zabúda sa, že slušnosť v škole, v školskom zariadení, plnenie povinnej školskej dochádzky je zrkadlom rodiny a za neplnenie týchto všeľudských povinností, musí nasledovať aj trest v oblasti pozastavenia rodinných prídavkov, či sociálnej podpory. V tejto oblasti ešte veľmi zaostávame a nie sme schopní konať rázne, precízne a spravodlivo. Aj tu treba nastoliť poriadok, práva a povinnosti, zodpovednosť pre všetkých, a kto zlyháva, neplní si napríklad svoje rodičovské povinnosti, musí niesť za tieto skutky zodpovednosť so spravodlivým trestom. Ani za život, tak ako píšete pani učiteľky „v špine, smrade“, nemôžu rodičia očakávať rodinné prídavky.

Nebojím sa napísať, že jednou z mojich úprimných snáh je vytvorenie internátnych škôl, je to model, pilotný projekt z európskych zdrojov,  ktoré deťom, zo sociálne slabších rodín, poskytnú spomínanú šancu na vzdelanie, na to, aby deti bezohľadných rodičov získali dôstojné životné podmienky. Samozrejme na princípe dobrovoľnosti, súhlasu ich rodičov, príbuzných. Samozrejme, je to náročná cesta, ale treba začať.

Tak ako Vy, milé kolegyne, pani učiteľky, ani ja sa s týmito problémami nechcem zmieriť. Mám záujem ich meniť a budem hľadať širokú podporu na úrovni ministerstiev, miest a obcí, ale aj charitatívnych organizácií, aby sme namiesto experimentov, konečne riešili veci komplexne, cielene a hlavne s trpezlivosťou. Problém, ktorý vznikal viac ako dvadsať rokov, ako aj desaťročia predtým, nie je v ľudských silách vyriešiť v horizonte volebného obdobia. Avšak každé prijaté rozhodnutie musí byť súčasťou mozaiky slušnosti, spravodlivosti a zodpovednosti, ale aj poriadku a solidarity, ktoré nesmierne potrebujeme. Práve tieto hodnoty musia byť medzi nami. Preto sa podpíšem pod každý krok, ktorý bude chrániť učiteľský stav.

Vzdelanie je šanca, ktorú štát musí garantovať. Kto o ňu nestojí, ten diskvalifikuje sám seba. Každý z nás si píše životopis svojou prácou a svojimi skutkami. Na poste ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR urobím všetko preto, aby môj politický životopis bol sprevádzaný modernizáciou školstva, ktorej výsledkom bude zmena pomerov v našom školstve, kvalitná výučba, spokojní rodičia, ocenení a neterorizovaní učitelia. Ďakujem Vám, za Vaše úprimné riadky a odvahu ich napísať, vážim si Vás a som v pokore a v úcte k Vášmu úprimnému slovu. Takmer všetko čo ste napísali potvrdzuje moje slová o zlom vzdelávacom systéme, nezmyselným behom za kreditmi, produkciou absolventov pre úrady práce, honbou za biznisom a nie za kvalitou, otvorenou a spoločnou školou a nedocenením mojej snahy o zvyšovanie nárokov na  vzdelávanie, prijímačky, výučné listy a maturity. Po prvých sto dňoch v kresle ministra školstva Vás chcem ubezpečiť, vážené pani učiteľky, o svojom osobnom odhodlaní, v ktorom budem aj naďalej pokračovať a podpore aj Vašich snáh o zmeny v našom školstve. Pri najbližšej príležitosti, v novom školskom roku, iste navštívim, samozrejme neplánovane, aj Vašu školu a veľmi rád sa s Vami stretnem a osobne poďakujem.

S úctou a  pozdravom Váš minister

zdroj: sme.sk

dodatok redakcie: …pán minister oceňuje, vyzdvihuje ale hlavne nekonkrétne obkecáva. To vie. Ako cigánsky problém riešil v Šarišských Michaľanoch v roku 2009, kedy bol vicepremiér pre ľudské práva a menšiny? Nasledovne…
Čaplovič: Zásah policajtov v Šarišských Michaľanoch bol oprávnený
Vicepremiér pripomenul, že slovenské zákony nerozlišujú páchateľov podľa farby pleti, pohlavia, či národnosti. Rozlišujú len medzi tými, ktorí zákon dodržiavajú, rešpektujú a tými, ktorí ho porušujú, či ignorujú….
       

O oliolijanko

Jeden komentár

  1. Čaplovič odpovedal primerane. Samozrejme, že konkrétne neodpovedal nič, lebo mu nie sú nadriadené. Isto nie je jednoduché urobiť systémové zmeny v školstve – veď zatočiť s „čudnými“ rodičmi znamená riešiť veci v súčinnosti s MSVaR, MV, MS, obcami… Neviem, či by bolo relevantné miešať tieto veci do odpovede učiteľkám. Mimochodom – keby niečo predčasne vypustil z pripravovaných vecí verejnosti, ako je u nás zvykom – opozícia by to zadupala do zeme, aj keby to pochádzalo od Pána Boha. Čaplovičovi dôverujem už len preto, akú nevôľu vyvoláva u ľudí, ktorí si spravili byznys z našich daní určených na školstvo a tiež nevôľu u liberálnych ľudí, ktorí tento bordel dopustili. Ja tomu vzdelanému slovenskému človeku držím palce.

Leave a Reply