Projekt Kotleba, polemika o nepolemizovateľnom

Článok vychádza z diskusií na sociálnych sieťach a od rôznych osobností národnej scény, ktoré spolupracovali s Mariánom Kotlebom, blogov, ktoré písali, ako i osobných skúseností mojich priateľov s Mariánom Kotlebom.

Posledné udalosti ma donútili napísať krátky článok o Mariánovi Kotlebovi. Osobne ho síce nepoznám, ale za posledné mesiace, či dokonca roky som si dokázal urobiť o ňom svoj obraz. Tento článok preto nech nečítajú ľudia platonicky zamilovaní do jeho imidžu, veľmi sa im to totiž páčiť nebude – súdiac podľa útokov na rôzne osoby národnej scény, ktoré si dovolili poukázať na chyby „Projektu Kotleba“.

Priznám sa, že som ho volil. Nie však cielene, hodil som do urny prázdny hlasovací lístok, bol to môj protestný hlas proti systému a tým dostal môj krúžok ako i traja kandidáti za ním. Ako väčšine ľudí sa mi tu nežije dobre ani ľahko. A tak som si dovolil dúfať, že Kotlebova strana niečo zmení. Osobu Mariána Kotlebu nemienim a ani nechcem bagatelizovať. Rozhodne má vplyv na národne zmýšľajúcich ľudí, dobre vie ako pracovať s ľuďmi a do veľkej miery ich manipulovať pre svoje ciele.

Marián Kotleba ako župan

Marián Kotleba je zvláštný úkaz, ktorého podobu by sme i v zahraničí hľadali márne. Pretože nikto sa nedostal do verejnej funkcie poukazovaním na problematickosť menšín a rasovej nerovnosti v krajine, možno až na Davida Dukeho, ale to je diametrálne odlišná osoba, pretože Duke poukazuje na skutočné problémy, nie na dôsledky. A tu je ten zásadný rozdiel. Kotleba si vybudoval kariéru a postup k moci cez cigánov. Problém však je – a to vie i Kotleba – že cigáni sú len dôsledok a nie príčina problému. Ten tkvie úplne kdesi inde. Reálne sa nedostal k moci s víziou, prípadne ekonomickým plánom, dostal sa tam len cez nenávisť a zúfalstvo ľudí, ktorí majú toho dosť. Po voľbách do VÚC som čakal na reálny projekt, ktorý nakopne „kotlebizáciu“ Slovenska. Čakal som, že Kotleba v kraji vytiahne tromfy, po ktorých v roku 2017 do VÚC dosadí kandidátov po svojom vzore, ktorí kraje skutočne oddĺžia a posunú ich ako ekonomicky tak aj kultúrne ďalej, teda po jeho vzore. Tak by to robil politik, ktorý má víziu. Problém však nastane, ak víziu nemáte, čo je Kotlebov prípad. Preto nastúpil populizmus a výhovorky zvaľujúce všetko na systém.

Jednou z výhovoriek je, že vo VÚC nemá žiadneho poslanca. A teraz sa pýtam i Kotlebových prívržencov: Koho to je chyba?

Systému asi ťažko, veď predsa mali možnosť kandidovať a Kotleba mal možnosť verejne ich predstaviť a pretlačiť ich tak na vyššiu métu. Ale jeho egocentrizmus to nedovolil. Už v minulosti odstrkoval ľudí, ktorí ho dokázali zatieniť. Boli to ľudia omnoho chytrejší ako on sám, ráznejší a hovoriaci k veci. Ako napríklad Radovan Novotný, František Bednár, Marián Mišún (ktorý je zasa v jeho priazni), Vladimír Pavlík, Jakub Škrabák a ďalší, ktorí tvorili vtedajšiu kostru vznikajúceho politického hnutia. Všimnite si, že iba veľmi málo z tých, ktorí mu vtedy pomáhali, verejne ho tlačili a robili všetko preto, aby sa Kotleba dostal k moci, pri ňom zostali. Nie je to spôsobené tým, že od neho odišli ľudia dobrovoľne. Ľudí okolo seba mení hneď, ako vystúpia z jeho tieňa a verejnosť ich začne vnímať. Teda za to, že v kraji nemôže nič pretlačiť, si môže sám.

Ušetrené peniaze v kraji

Je pravdou, že Kotlebovi sa podarilo ušetriť milióny v kraji a znížiť tak dlh kraja. Ale za akú cenu? V kraji sa skoro nič neurobilo, čo je fakt (žijem neďaleko). Aj Vy ušetríte, keď nebudete míňať, prestanete kupovať prací prášok v domácnosti, toaletný papier, večer nebudete svietiť či vykurovať, skrátka zanedbáte údržbu domácnosti. Jedinou vecou, ktorú v kraji skutočne dobre urobili a dodnes sa tým chvália je nákup lacnej posypovej soli. Pracujem v kancelárii a poviem Vám, je to fakt fuška obrátiť sa priamo na dodávateľa a kúpiť veci lacnejšie (ironická poznámka). Pre kritikov, ktorí sa zasa budú obúvať do týchto slov, vymenujte mi teda projekty v kraji, ktorými sa môže, okrem soli a pózovania na verejných akciách pravdaže, Kotleba pýšiť? A tak prešli roky zvaľovania chýb na systém a populizmu a máme tu predvolebné obdobie 2016…

Predvolebné obdobie 2016

Predvolebné obdobie na národnej scéne striedala radosť s kritikou. Radosť z oznámenia jednotnej kandidátky a neskôr kritika za odstúpenie od údajnej dohody. Kotleba pred voľbami hovorí o zjednotení národných síl, problém však nastáva pri prezentácii zjednotenia. Ja som nepostrehol, že by niekoho zjednotil. Síce jeho kandidátka bola ovenčená menami ako Rogel, Magát, Mišún, ale k žiadnemu zjednoteniu nedošlo. Dokonca dostali také miesta na kandidátke, ktoré úplne vylučovali ich prítomnosť v parlamente pri potencionálnom úspechu. Na oko spojenie, no v skutočnosti úplné opovrhovanie potencionálom, vďaka ktorému sa mu podarilo prejsť až do parlamentu. Prvé rozkoly medzi lídrami rôznych národných hnutí a Kotlebom začali pred rokmi, ešte v tedajšej Slovenskej Pospolitosti. Neskôr každý, kto si s Kotlebom potriasol ruku, mu neskôr nedokázal prísť na meno. Kvôli egocentrizmu jeho veličenstva sa skutočne podryl potenciál národnej scény a Kotlebu tak možno právom označiť za rozbíjača národnej scény a spoločného úsilia. Čo bolo vidieť v Prahe 2015 pri zatknutí Mariána Magáta. Dovtedy som moc Magáta nepoznal a ani ma nejako pred tým jeho osoba nezaujímala. Začala ma zaujímať po tom, ako ho odviedli na policajnú stanicu v Prahe. Dobre som si pozeral záznam na youtube. Kotleba len stál a ani nehol brvou, bol očívidne rozrušený. Asi preto, lebo mu niekto ukradol šou, ohňostroj vypustili pre iného oslávenca a tak sa Kotleba cítil byť urazený až do morku kosti. Neskôr server medzicas.sk napísal, že Kotleba mal v Prahe radikálny príhovor. No nehnevajte sa, ale čítať otrepané drísty z kusa papiera nie je radikalizmus. Potom čo bol Magátov príhovor, ak tamto bolo radikálne? Tu začali roztržky a protirečenia si s možnou spoluprácou medzi Magátom, Mišúnom a Kotlebom. Pozorne som sledoval, čo sa deje. Magát sa kvôli svojmu príhovoru, ktorý narážal na problém a nie na dôsledky, ako sme zvyknutí u Kotlebu, stal prekážkou spolupráce s ĽSNS. Vtedy som si uvedomil, že Kotleba je len populista a keď ho niekto začína prerastať, tak sa ho zbaví. Nakoniec sa tam Magát dostal, za akých podmienok, to sme videli. Mišún, Magát a iní aktivisti, ktorým Kotleba vďačí za omnoho viac, ako tým, ktorí boli na prvých miestach a ktorých mená som nikdy predtým nepočul. A tak sa dočkali vďaky v podobe posledných miest na kandidátke.

Voľby, ich výsledky a práca v parlamente

Výsledok volieb ma nijako neprekvapil. Kotleba je v parlamente a sedí na baliku peňazí, ktoré dostal od štátu. Jeho práca v parlamente nepriniesla žiaľ ešte žiadne výsledky a ak bude pracovať ako v kraji, ani neprinesie. Doteraz len populistické návrhy zákonov, ktoré nemajú šancu prejsť. To je jasné aj Kotlebovi samotnému, ale takto sa najlepšie zbierajú politické body. Skrátka populizmus, ku ktorému ešte patrí zbieranie podpisov pod vystúpenie z EÚ. Osobne by som to rád podpísal, ale čo potom? Má Kotleba plán po vystúpení? Máme tu ukážku Brexitu. Strojcovia asi nečakali úspech tohto referenda a hromadne dávajú ruky preč. Ako i Nigel Farage a ostaní. Čo urobí Kotleba? Kde má plán? Veď ani v kraji nevie dať dohromady ekonomiku. A tak sa vezie na vlne, ktorú slovenský občan žerie roky, populizmus, pekné reči a pri tom nečaká racionálne návrhy a riešenia.

Kotleba a systém?

Pracuje Marián Kotleba pre systém alebo ho drží systém v šachu? Ak to tak je, tak celý kult Kotleba padne i s jeho stranou. Pretože ĽSNS je Kotleba a Kotleba je ĽSNS. Tam neexistujú iné osoby, dokonca i strana sa volá ĽSNS-Strana Mariána Kotlebu. Je to egoista, klamár a populista, pre národnú scénu nepoužiteľný, ale kým to jeho voliči pochopia tak… posledný nech zhasne svetlo…

Autor: Peter Rajtek, www.protiprudu.org