Mýtus o nemeckej podlosti: Život v Nemecku pod vládou Hitlera 5

Celkové zlepšenie životnej úrovne nemeckého národa pod Hitlerovým vedením posunulo Nemecko ďaleko pred iné národy tej doby, a to vrátane Spojených štátov. Nacistický režim zaviedol životaschopný program dôchodkového sociálneho zabezpečenia. Pracovné podmienky sa drasticky zlepšili a nemecký národ dostal príležitosť tráviť voľný čas po práci na rekreáciách. Rovnaká úroveň prosperity a sociálnych výhod pre všetkých občanov bola len zriedka dosiahnutá kdekoľvek na celom svete, či už pred alebo po tejto dobe.

Nemecká spoločnosť pod nacistickou vládou bola aj značne demokratická a pravidelne prebiehali voľby do zákonodarného zboru. Nebola ale demokratická v tom zmysle, ako súčasné Spojené štáty. Nemecká forma demokracie bola prejavom vôle ľudu, ktorú zaisťovalo právo na organizovanie plebiscitov.

„Výsledkom revolúcie [národno socialistickej] v Nemecku bolo vytvorenie demokracie v najlepšom zmysle slova. Smerujeme k takým postupom, ktoré zaručujú v oblasti politického vedenia proces prirodzeného a rozumného výberu, vďaka čomu bude vedenie zverené tomu najschopnejšiemu, bez ohľadu na pôvod, meno alebo majetok. Nezabudnuteľné slová veľkého korzičana [Napoleona] o tom, že každý vojak nesie vo svojej torne maršálsku palicu, našli v Nemecku politické uplatnenie.“ – Adolf Hitler

„V Anglicku, v demokracii, vaše záležitosti neriešia odborníci, ale svoju priazeň delíte medzi ľudí malej triedy, ktorí nemajú kvalifikáciu na posty, ktoré zastávajú. Toto je zneužívanie demokracie v záujme triedy. Je to zrada demokracie a je príčinou našich ťažkostí v minulosti, súčasnosti a aj v budúcnosti.“ – Douglas Reed v „Disgrace Abounding“

„To, po čom nemecký národ po stáročia túžil, je dnes skutočnosťou. Jeden, jediný spojený národ, oslobodený od vzájomných predsudkov a prekážok z minulosti.“ – Adolf Hitler

„Vôľa ľudu je vôľou vlády. Platí to aj opačne. Nová politická štruktúra, ktorá vznikla v Nemecku, je zušľachtenou demokraciou. Vláda odvodzuje svoju autoritu od ľudu, ale možnosť nepochopenia vôle ľudu alebo obmedzenie práv parlamentnými metódami boli úplne eliminované.“ – Dr. Joseph Goebbels

„Hnutie spojilo do jednej Ríše ľudí, ktorí boli rozdelení rôznymi spôsobmi… náboženským delením, triednym delením, profesionálnym delením, politickým delením a územným delením v rôznych autonómnych federálnych štátoch. Zjednotenie je teraz historickou skutočnosťou. Nacionalizmus založil skutočnú národnú komunitu.“

„Predtým boli hlasy ľudí rozdelené medzi viaceré politické strany. Nakoniec počet týchto strán dosiahol tridsaťšesť. Nemali žiadnu spoločnú platformu, ktorú by ponúkli ľuďom prebíjajúcim sa životom. Politické kampane viedli navzájom proti sebe, hádajúc sa nad malichernými a sebeckými problémami.“

„Dnes ľudia v Nemecku hlasujú za jedného vodcu a za jednu stranu v pevnej jednote, o ktorej sa im nikdy nesnívalo. Po vytratení politických strán, ktoré bojovali iba za svoje vlastné ciele a udržiavali národ rozdelený, boli ľuďom predložené skutočné životne dôležité problémy, aby pochopili, za akými ideálmi musia stáť a aké obete musia priniesť. Celé Nemecko bolo vyburcované v boji s týmito problémami, ktoré sú životne dôležité pre existenciu národa.“ – Rudolf Hess

„Parlamentné princípy, pri ktorých rozhoduje väčšina, sa objavujú len počas pomerne krátkych období histórie, a sú to vždy obdobia dekadencie v národoch a štátoch.“ – Adolf Hitler

„… Hitler opakovane využíval možnosť poradiť sa s národom a vždy získal úplné schválenie svojej politiky a vládnych metód.“ – Cesare Santoro, “Hitler Germany, Vivisection”

„Vždy som bol dieťaťom národa a stále ním som. Tento boj som nebojoval za kapitalistov; postavil som sa za nemeckého robotníka.“ – Adolf Hitler

Nasledujúce fotografie ukazujú Hitlera medzi ľuďmi, najmä deťmi. V tej dobe bol Hitler najpopulárnejším štátnikom sveta.

Na rozdiel od propagandy bol Hitler katolík a veriaci kresťan. Na fotografii vychádza z Námorníckeho kostola vo Wilhelmshavene.

Propaganda bola vyrobená tými, ktorých cieľom bolo ohovoriť a pošpiniť Hitlera z toho, že je okultista, veril v astrológiu, venoval sa pohanským rituálom atď., stále dokola. Na History Channel v dobe písania tejto knihy bežal dokumentárny film, ktorý tvrdil tieto absurdity. Ale Hitler opísal svoje presvedčenie v Mein Kampf.

„Po prvé, verím vo Všemohúceho Boha … a slávnostne prehlasujem, že Všemohúci Boh si ma vybral pre túto úlohu.“ Ďalej pokračoval: „Chceme znova naplniť našu kultúru duchom kresťanstva – nielen teoreticky.“

Hitler videl kresťanstvo ako základnú kultúrnu inštitúciu Nemecka:

„Nemecká vláda, ktorá považuje kresťanstvo za neotrasiteľný základ etického života nemeckého národa, pripisuje najvyššiu dôležitosť udržiavaniu a rozvoju priateľských vzťahov so Svätou stolicou [pápežom]. Vláda považuje dve kresťanské vyznania (protestantizmus a katolicizmus) za najdôležitejšie faktory zachovania našej etiky. Vláda zaujme spravodlivý a objektívny postoj voči všetkým ostatným náboženstvám.“ – Adolf Hitler

Pri mnohých príležitostiach sa vyjadroval spôsobom uvedeným vyššie. Vo svojom prejave o 25 bodoch z roku 1920 (bod 24) Hitler povedal:

„Strana ako taká podporuje pozitívne kresťanstvo bez toho, aby sa viazala na konkrétnu cirkev.“

„V tejto hodine žiadam Pána iba o toto: aby tak ako v minulosti, aj v budúcnosti požehnal našej práci a činnosti, našim názorom a rozhodnutiam. Aby nás ochránil pred falošnou pýchou a zbabelým prisluhovačstvom. Aby nám pomohol nájsť priamu cestu, ktorú Božia prozreteľnosť určila nemeckému národu a aby nám dal odvahu robiť správne veci, nezaváhať a neustúpiť pred akýmkoľvek nebezpečím a násilím.“ – z prejavu Adolfa Hitlera

„Verím v posvätnosť nemeckého národa vo vnútri nemeckých hraníc aj mimo nich. Verím v Adolfa Hitlera, ktorý bol z Božej milosti vyslaný, aby obnovil v nemeckom národe vieru v seba.“ – German Faith Movement

„Adolf Hitler nám vrátil našu vieru. Ukázal nám skutočný význam náboženstva. Prišiel, aby obnovil vieru v našich otcov a urobil z nás nové a lepšie bytosti… Tak ako mal Ježiš svojich dvanástich apoštolov, ktorí otriasli Rímskou ríšou, tak sme teraz znovu svedkami toho istého divadla. Adolf Hitler je skutočne Duchom svätým.“ – Hans Kerrl, nemecký minister pre cirkevné záležitosti

Bola to propaganda medzinárodného židovstva, ktorá z Hitlera urobila ateistické, vražedné monštrum. Jeho nacistický režim neprenasledoval nemecký národ, ani ho nepripravil o jeho práva. Naopak, ako vidieť z vyhlásení a komentárov svetových štátnikov tej doby, Hitler venoval svoj život a energiu na zlepšenie života nemeckého národa a nemecký národ na to reagoval obrovskou láskou a oddanosťou, aká je v histórii vidieť iba zriedka. Policajné akcie boli namierené proti nepriateľom nemeckého národa, medzi ktorých patrili aj komunisti a ďalšie ľavicové organizácie a ich členovia vo všeobecnosti neboli etnickí Nemci. Hitler a nemecký národ mali možnosť vidieť, čo v Rusku urobili Židia s touto krajinou a vedeli, že ak niekedy dostanú šancu, urobia to isté aj s Nemeckom. Hitler nechal týchto ľavicových revolucionárov pozatýkať a držal ich pod zámkom, aby sa uistil, že nikdy nedostanú šancu. To, že veľká väčšina týchto ľudí boli Židia, bola iba náhoda. Dostali sa do väzenia preto, lebo boli komunisti a revolucionári, a preto boli hrozbou pre Nemecko. Podľa ich činov v Maďarsku, Taliansku a Španielsku mal všetky dôvody na svoje konanie.

Medzinárodná židovská tlač všetky tieto udalosti obrovsky nafúkla a obvinila nacistický režim z „prenasledovania“ Židov v Nemecku bez akéhokoľvek dôvodu – len preto, že boli Židia. Opakovane a neúnavne obviňovali nacistický režim z úmyslu „vyhladiť“ Židov, počnúc Untermeyerovou rečou v New Yorku v roku 1933. To jednoducho nebola pravda. Väčšina Židov žila bez problémov v Nemecku až do začiatku Druhej svetovej vojny a veľa z nich žilo v Nemecku bez problémov aj počas vojny. Boli to komunistickí Židia, ktorí boli tvrdo prenasledovaní. Mnohí dôstojníci nemeckej armády, vrátane niekoľkých poľných maršálov, ako napríklad poľný maršál Erhard Milch, boli Židia. Milch dohliadal na vývoj Luftwaffe.

V tej istej dobe, ako vidíme z komentárov a pozorovaní štátnikov, historikov a novinárov uvádzaných v tejto kapitole, bolo Nemecko opisované ako krajina šťastných, prosperujúcich ľudí s vľúdnou vládou, ktorá sa venuje blahobytu celého národa. Medzinárodné židovstvo však pokračovalo vo svojej virulentnej protinemeckej propagandistickej kampani, ktorá zobrazovala Nemecko ako domovinu represií, brutality a vraždenia. V marci 1935 vyhlásila Národná rada židovských žien v New Yorku Hitlera za „svetovú hrozbu“. V rovnakom čase v Nemecku porovnával vydavateľ novín „Der Sturmer“ Julius Streicher Hitlera s Ježišom Kristom. Profesor Hauser vyhlásil, že Boh sa prejavil v Nemecku prostredníctvom Hitlera, a Dr. Reinhardt Krause vyhlásil, že samotný Hitler má „božie príkazy“ pre nemecký národ. Národní socialisti tvrdili, že medzinárodné nepriateľstvo voči Hitlerovi bolo plne inšpirované Židmi. Zatiaľ čo nemecký národ obdivoval Hitlera a videl ho ako spasiteľa Nemecka, mnohí mimo Nemecka boli ovplyvnení židovskou protinemeckou propagandou, ktorá ho vykresľovala ako hrozbu pre celé ľudstvo.

Hitler bol do veľkej miery zvolený na základe svojho sľubu, že získa späť územia odobraté Nemecku Versailleskou zmluvou a vytvorí jediný nemecký štát, v ktorom bude žiť celý nemecký národ. Britskí, francúzski a sovietski vodcovia odmietli uznať nemecké ciele za legitímne a namiesto toho sa rozhodli považovať Hitlerove revanšistické plány za nemeckú agresiu.

Zástupcovia Veľkej Británie, Francúzska a Talianska sa 11. apríla 1935 stretli v talianskej dedine (Stresa), aby opätovne potvrdili svoju nesúhlas so zjednotením Nemecka a Rakúska a odtrhnutím Sudet od Československa. Hitler odsúdil tento opätovný nesúhlas ako nepriateľský voči Nemecku a vyhlásil, že jeho ciele sú legitímne a že Nemecko nechce ďalšiu vojnu. Hovoril o absurdnosti vojny ako o „hlúposti“ minulosti. Odvetné vojny, povedal, sú zastarané. „Ten, kto uvažuje o vojne, mohol byť za starých čias považovaný za patriota. Dnes by však takáto osoba bola zradcom“ povedal. „Nie sme imperialisti,“ dodal. Podľa neho, všetko čo chce nemecký národ sú „rovnaké práva pre všetkých“ a aby sa obnovila jeho česť.

Všetko, čo nemecký národ chce, hovoril, je to, aby sa s ním jednalo ako s každým iným, Okrem iného to znamenalo návrat nemeckých území.

Napriek pretrvávajúcej protinemeckej propagande Hitlerove ciele naďalej podporovali hĺbaví a premýšľaví ľudia. Dňa 6. júna 1935 popredný duchovný arcibiskup – arcibiskup z Canterbury, vyjadril súhlas s pozíciou Nemecka medzi národmi a vyhlásil, že Nemecko:

„… musí byť uznané za národ s rovnakými právami medzi ostatnými národmi.“

Avšak priemerný Američan alebo Angličan bol presvedčený, že Nemecko je svetovou hrozbou a malo by byť riadené a kontrolované. Vďaka Židmi riadeným médiám uverili, že Nemecko je zlá, brutálna krajina, s utláčajúcou totalitnou vládou, ktorá udržiavala vystrašené obyvateľstvo pod prísnou kontrolou, s tajnými policajnými silami a koncentračnými tábormi. Nič nemohlo byť ďalej od pravdy.

„Svätá vojna“, ktorú proti Nemecku deklarovalo medzinárodné židovstvo, neúnavne pokračovala. Propagandistickej kampani zo zámerných lží, špinenia a prekrúcania sa podarilo postaviť svet proti Nemecku. Kontrast medzi životom v Nemecku aký bol v skutočnosti, a spôsobom, akým bol zobrazený v medzinárodnej židovskej tlači, nemohol byť väčší.

Nasleduje séria fotografií z nacistického obdobia, ktoré ukazujú, že Nemci sú poriadkumilovným, slušným, inteligentným a civilizovaným národom, nie rozdielnym od iných národov Európy tej doby.

Toto bola skutočná tvár Nemecka počas nacistického obdobia.

Nasledujú obrázky, ako bolo Nemecko zobrazované židovskou propagandou

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy

Obsah

Ak sa vám kniha páči, môžete podporiť preklad finančným príspevkom. Podrobnosti