Kandidát na europoslanca Marián Magát: EÚ je komunistické zriadenie

Na politickú i tú spoločenskú (ne)kultúru sme si zvykli ľahko. Ľudia, unavení neustálymi mocenskými zápasmi, si bezbolestne zvykli aj na tie nejprimitívnejšie formy, ktoré zatienili obsah. Kontroverznosť a jej najrôznejšie zdeformované prejavy už sú pevnou súčasťou slovenského „folklóru“. Po niekdajšej prostorekej účtovníčke z Pereša dnes neštekne ani bulvár, Paliho Kapurková je, zdá sa, tiež už len úsmev vyvolávajúcou minulosťou. So slovom kontroverzný sa dnes spája predovšetkým čokoľvek, čo vybočuje z hlavného prúdu smerom k vlasteneckým myšlienkam. Ono je to vlastne asi ten najzhovievavejší novinársky prívlastok v tejto súvislosti. Avšak posúďte sami z rozhovoru s Mariánom Magátom, čo to vlastne tá kontroverzita v reále vlastne je.

Dvadsaťosemročný Dunajovčan (okres Kysucké Nové Mesto) vyštudoval murárčinu s nadstavbou v oblasti ekonomiky a marketingu. Pracoval aj ako SBS-kár, no vďaka jazykovým znalostiam našiel neskôr uplatnenie na pozícii koordinátora v Nemeckej spoločnosti, ktorá sa zaoberala výrobou interiérových doplnkov pre automobily rôznych luxusných značiek ako Rolls Royce, Porsche a Mercedes. Po odchode riaditeľky a logistika ich nahradil až do svojho odchodu zo spoločnosti s osobných dôvodov. Momentálne pracuje manuálne v Rakúsku. Rekreačne sa venuje okrem záhrady aj šachu či sudoku ale hlavne knihám – predovšetkým histórii a literatúre faktu z obdobia 1933-1945. Za svoj príklad považuje osobnosť Jozefa Tisu. Jeho obľúbenými ľudskými vlastnosťami sú objektivita a empatia, ako základ pre solidaritu a sociálne cítenie. Zároveň podľa neho práve tieto v spoločnosti chýbajú najviac.

Prijal si ponúknuté miesto na kandidátke SĽS do europarlamentných volieb. Čo ťa presvedčilo?

Oslovil ma pán Weiss na akcii v Prešove po mojom príhovore. Ďalšie rokovania prebehli s pánom Sásikom. Nepresviedčali ma, skrátka mi dali ponuku, nad ktorou som nejaký čas uvažoval a nakoniec ju prijal. Je to hlavne moja osobná výzva, či dokážem osloviť racionálne zmýšľajúcich ľudí.

Slovenská Ľudová Strana v posledných rokoch pôsobila značne pasívne. Mnohých preto prekvapila niektorými menami na kandidátke a kampaňou sledujúcou zjednotenie tzv. národných síl. To nie je nová myšlienka. Dozrela spoločnosť natoľko, že vôľa pracovať pre národ dostane aj za cenu kompromisov prednosť pred osobnými ambíciami?

Áno, ak mám pravdu povedať, aj ja som si myslel, že SĽS už neexistuje. Nikde o nej nič nepočuť. Jeden z dôvodov sú financie a hlavne absentujú výrazné osobnosti, ako tomu bolo kedysi. Finančne zabezpečené politické subjekty sa zviditeľňujú pravidelne. Sú to hlavne strany finančníkov, zbohatlíkov a rôznych ekonomických skupín. Strany, ktoré nedokážu ponúknuť týmto ľuďom nič, okrem vďaky za podporu, sú skratka nezaujímavé a preto ignorované, tak ako SĽS. Byť niekým financovaný, znamená oplácať to štedrým investorom v podobe štátnych zákaziek, privatizácií atď. Preto zrejme tá pasivita z nedostatku peňazí, ale čo je hlavné, žiadne výrazné osobnosti. Preto je asi teraz kandidátka taká pestrá. Pár ľudí asi pochopilo, že strana sa dá zvýrazniť aj bez peňazí, stačí trochu kontroverznosti. Zjednotenie národných síl pre mňa nie je iba nejaký slogan, alebo fráza. Je to moja túžba. Spoločnosť je taká zrelá, ako jej to povolí systém. U nás je spoločnosť nastavená tak, že osobné blaho a materializmus sú povýšené nad blaho národa, ktorý by automaticky priniesol blaho aj jednotlivcovi. Spoločnosť je pripravená len na to, aby sa mala lepšie. Je pripravená , ale nič pre to nerobí. Vôľa pracovať pre národ by mala byť podmienkou dobrého politika. Takého tu od roku 1945 nemáme. Moja ambícia je blaho slovenského národa, nie drahé autá, alebo domy. Bol som vychovávaný v skromnosti, za čo vďačím mojej starej aj prastarej mame. Nedokázal by som zradiť ideály slušného človeka, ktoré mi vštiepili.

Máš konkrétnu predstavu, akým spôsobom vzájomnú spoluprácu medzi zatrpknutými vlasteneckými organizáciami a politickými stranami uskutočniť?

Ono je to tak, že každý vodca strany, alebo organizácie si myslí, že on je ten pravý a ostatní sú len lacné kópie, ktoré mu nesiahajú ani po päty. Veľa z nich si myslí, že práve oni majú riešenie na všetko a že sa s nimi zapíšu do análov dejín k ostatným nezabudnuteľným osobnostiam, ktoré vyzdvihli svoj národ. Je to obrovská chyba! Pravdaže, aj ja túžim zanechať po sebe stopu, ale nie za cenu svárov a hádok, blaho národa musí stáť na prvom mieste. Ak to nebudem ja, nech to je niekto iný, nestojím o slávu na úkor národa a strán, ktoré sú roztrieštené na každú stranu. Jediný, kto pod tým trpí, je národ samotný. Riešenie sa hľadá ťažko, tvrdohlavosť a ambície sú prekážka, ktorá sa prekonáva len veľmi ťažko. Riešenie je len diskusia a ústupky a zvoliť si spoločného vodcu, alebo predsedu pod jednou stranou.

Ku kampani pristupuješ v rámci možností aktívne. Ako funguje spolupráca medzi jednotlivými kandidátmi SĽS?

Pristupujem k nej tak, ako mi to dovolia čas a peniaze. Ak mám pravdu povedať, spolupracujem len s Mariánom Mišúnom. Nie sme stranícky kandidáti, čo nám dáva určitú voľnosť. Možno aj preto s ďalšími nijako nespolupracujeme. Sú príliš pasívni a umiernení. My preferujeme ráznejšiu cestu, v duchu hesla – menej rečí a viac činov. I keď dobrá reč niekedy zanechá hlbokú brázdu, hlbšiu ako čin.

Nebojíš sa nahlas povedať, že s politikou zatiaľ skúsenosti nemáš. Považuješ to za výhodu?

Nemal som skúsenosti ani s riadením podniku a napriek tomu sa mi podarilo zefektívniť výrobu na projekte pre automobilku BMW o 100% pri rovnakom počte zamestnancov. Pravdaže ani samotní zamestnanci pri zvýšenom úsilí neboli o nič ukrátení. Tým chcem povedať, že viem motivovať, viem riadiť, viem prerozdeľovať. A o tomto politika podľa mňa je. Tí naši darmožráči nemajú skúsenosti s politikou doteraz. Sú riadení inými osobami a rozhodnutia činia za nich. Takže nemať skúsenosti s politikou nie je tragické.

Drvivá väčšina úspešných politikov je vysokoškolsky vzdelaná, čo by malo byť zárukou odbornosti, či špecializácie. Neláka ťa ďalší stupeň vzdelávania v niektorej oblasti?

Neláka, vzdelanie nie je záruka intelektu. Aj bez školy som dokázal vo firme ekonomické zázraky, doslova zázraky. Škola človeku prinesie len teoretické vedomosti, ktoré však nemusia korešpondovať so skutočnosťou, ako som sa i nedávno dozvedel od vysokoškolsky vzdelanej ženy, ktorá študovala ekonomiku, že dolár je krytý zlatom. Po tomto som sa sám seba spýtal – na čo je človeku titul?!

Svoje ciele vo všetkých oblastiach si zhrnul v šiestich bodoch. Pôsobia idealistickým dojmom, preto predpokladám, že niektoré z nich považuješ za svoju prioritu, povedzme preto, že majú podľa teba najväčšiu podporu medzi verejnosťou. Ktoré to sú?

Tých bodov by bolo viac, ale nechcel som písať príliš obšírne. Čím viac píšeš, tým viac nudíš publikum, tak som sa snažil stručne. Najväčšiu podporu by mohla dostať hlavne potravinová samostatnosť, ktorá automaticky prinesie tisíce pracovných miest a lacnejšie potraviny. Ľudia si musia uvedomiť, že kupovaním potravín z Nemecka, Španielska, Izraela atď., podporujú ich zamestnanosť, ich trhy, ich peňaženky. No keď obrátime kartu, tak peniaze, ktoré odchádzajú preč kvôli potravinám, môžu poslúžiť u nás v každom aspekte života, pretože budú kolovať tu a nie v zahraničí. Toto prinesie pozitívne zmeny pre celý národ. V minulosti sa to osvedčilo a veľmi dobre fungovalo, no cudzie záujmy z nás spravili exportnú ekonomiku, ktorá dokonca ani nefunguje.

Potravinová sebestačnosť je dnes pomerne sprofanovanou témou. Málokto si uvedomuje, že negatívna reprodukčná dynamika Európanov vrátane Slovákov, pravdepodobne tento problém vyrieši za nás…

Áno, reprodukčná dynamika pôvodného obyvateľstva je katastrofa. Ale toto je cieľom únie. Multikultúra zaplavuje naše štáty a prináša hordy asociálov z Afriky. Nemajú najmenší rešpekt k našej civilizácií, kultúre, alebo histórii. Takto oslabené národy sa ľahšie podrobujú diktátu, sú zbavené identity, vôle postaviť sa na odpor. Keby Únii vadila nízka pôrodnosť pôvodného obyvateľstva, tak prijme opatrenia, ale toto jej vyhovuje. Preto na Slovensku musíme podporovať pôrodnosť etnických Slovákov, ústavným zákonom prijať zákon o genetickom dedičstve a podporovať tak pôrodnosť.

S týmto súvisí aj otázka pracovného trhu. Tisíce kvalifikovaných Slovákov v produktívnom veku sú ekonomicky donútení pracovať v zahraničí, vrátane teba. Naznačil si možnosti v potravinárstve. No čo s remeselníkmi, alebo zdravotníckym personálom?

Každý, kto odchádza do zahraničia, odchádza preto, lebo doma si ho buď nemôžu ľudia dovoliť, alebo ho firma nedostatočne ohodnotí, v horšom prípade ho nevyplatí vôbec. Problém je v tom, že ľudia nemajú na remeselníkov peniaze a firmy sa niekedy neúmerne obohacujú ziskami na úkor zamestnanca. O zdravotníckom personále nemám informácie.

Z tvojich názorov vyplýva euroskepticizmus. Za akých okolností si ochotný pripustiť, že zmena fungovania tejto inštitúcie do podoby, v akej by bolo pre našu krajinu členstvo v nej prínosom, je reálna?

EÚ je komunistické zriadenie. Zmena musí prísť, inak to všetko spadne ako domček z kariet. V prvom rade musí padnúť byrokratický systém v EÚ, ktorý predkladá a schvaľuje zákony. Je to choré. Ďalej, ak má EÚ existovať, tak len na obchodných princípoch, nie na spoločných zákonoch, za cenu straty suverenity. V EÚ je veľa rôznych kultúr a každá má svoju vlastnú históriu, čo má dopad na mentalitu národov. Preto nie je možné tieto národy spájať zákonmi a príkazmi. Preto sa EÚ snaží do Európy zaviesť multikultúru. Chcú skrátka tieto rozdiely zmazať a zabiť všetko Európske a tradičné, aby sa tak masa dala ľahšie manipulovať. Živým dôkazom toho je Nemecko, alebo Francúzsko, kde už občania prestali byť hrdí na svoj pôvod a históriu. Kedysi veľké národy sú teraz mŕtve a ľahko sa nimi manipuluje, pretože si nie sú vedomí svojej niekdajšej veľkosti a slávy.

Osloviť voličov si sa rozhodol aj prostredníctvom krátkych videí zverejnených na internete. Hneď v prvom z nich si naznačil, že sú ľudia leniví čítať tvoje názory. V druhom videu však otvorene odmietaš ponúknutú finančnú podporu ľudí, ktorích si svojimi názormi presvedčil. Nie je to kontraproduktívne?

Odmietam priamu finančnú pomoc, ale privítam materiálnu, teda plagáty či bilbordy. Ako som už povedal, nechcem prijať hotovosť, je mi to proti srsti. Osobne by som sa nemohol pozrieť do zrkadla. Viem, že to z časti je kontraproduktívne, no nechcem aby ma ľudia volili len pre to, že mám drahú a honosnú kampaň. Chem aby volili ideály, nie kampaň do ktorej šli tisíce, či milióny korún.

Máš na mysli milióny v „Slovenských korunách“? To je zaujímavá téma.

Áno mám. Euro je blud, nekrytý papier zaťažený dlhom. Každá krajina by mala mať svoju vlastnú menu tak, ako svoj jazyk alebo kultúru, je to súčasť identity. Vlastná mena má však i ekonomický dopad na krajinu.

Okrem úzkeho okruhu tvojich priateľov si pre veľa z nás zatiaľ predovšetkým tvár známa ako zástupca Akčnej skupiny Vzdor Kysuce. Masmédiá o nej vytvorili obraz nebezpečných ľudí a je veľmi pravdepodobné, že negatívnym spôsobom budú zasahovať aj do tvojej kampane. Do akej miery tento obraz korešponduje so skutočnosťou?

Pre médiá sme extrémisti a pre políciu dokonca teroristi. Takto označujú každého, ktorý im môže nejako narušiť koncepciu Nového svetového poriadku. Väčšina ľudí považuje médiá za studnicu pravdy, všetko čo je napísané, je automaticky pravdivé. No asi si neuvedomujú, že za médiami stoja ľudia, alebo inštitúcie, ktoré majú rôzne záujmy a tie patrične médiami prezentujú. Takto vytvárajú svoju vlastnú spoločnosť „vymytých mozgov“, ktorým sa dá naočkovať všetko, podľa vzorca – „veď to písali, veď to bolo v TV“. Toto sú argumenty dnešných pseudointelektuálov, no pre mňa duševne chudobných jedincov.

Médiá sú tendenčné, o tom niet pochýb. Využi teda príležitosť predstaviť aktivity ASVK objektívnejšie.

Neformálne sme spolu spolupracovali aj pred rokom 2011. Naše ciele sa vtedy viac sústredili na konfrontáciu so systémom. Po roku 2008 nám však bolo jasné, že tento systém súčasnej kontroly speje k zániku tak či tak. Preto sme sa okolo roku 2010 začali viac orientovať na tvorbu nových systémov, ktoré nahradia tie staré, kolabujúce. Našu činnosť sme chceli nejako zastrešiť a dať jej ucelenú formu. Vzdor teda ako taký fungoval aj pred tým, avšak od roku 2011 používame názov Vzdor Kysuce.

Nie sme politická strana či hnutie, ktoré sa snaží získať priaznivcov. Nájdu sa ľudia, ktorí s nami sympatizujú a nájdu sa ľudia, ktorí nás nemôžu vystáť. Bez ohľadu na to budeme naďalej vykonávať svoju činnosť. Pre nás je to spôsob života, snažíme sa ľudí inšpirovať a motivovať. Ak chce niekto robiť to čo my, nemusí nad sebou mávať vlajkou Vzdoru. Je veľa organizácií, v ktorých je formálne členstvo, preukazovanie príslušnosti a indoktrinácia dôležité. My sa tomu chceme vyhnúť. Každý môže ísť na ihrisko a začať cvičiť, začať organickú záhradu, alebo len začať pomáhať ľudom, ktorí to skutočne potrebujú. Na to nikto nepotrebuje byť členom Vzdoru.

Väčšie projekty financujeme z dobročinných aktivít, ako je napríklad predaj tričiek v našom programe Slovák Slovákovi, iné financujeme svojpomocne. Niekto prispeje kusom pozemku na pestovanie organickej zeleniny, iní prispejú prácou. My na Kysuciach sme veľmi prispôsobiví ľudia. Teší nás podpora, ktorú začíname získavať zo strany verejnosti a uvažujeme o priamom financovaní niektorých našich projektov verejnými príspevkami. Ľudia nás môžu kontaktovať prostredníctvom nášho profilu na sociálnej sieti Facebook, na našich internetových stránkach, alebo telefonicky. Určite je veľa spôsobov, snažíme sa vyjsť pri informovaní verejnosti v ústrety, pretože nemáme také kapacity, ako niektorí naši neprajníci s veľkou mediálnou podporou. Každý sa môže zapojiť do našich programov, z ktorých zisk ide na podporu určitej veci. Či už ide o financie, alebo len jednoduchý like na Facebooku, sme vďační za každý prejav podpory.

Jedna z našich aktivít je projekt Slovák Slovákovi. Vznikol ako odozva na sociálne projekty, na ktoré sa utratili peniaze, za ktoré by sa postavili možno celé mestá. Nebaví nás však neustále kritizovať kam smerujú peniaze na podporu sociálne slabých. Rozhodli sme sa preto začať vlastný program podpory tých rodín, ktoré to skutočne potrebujú. Záujemcovia si môžu kúpiť napríklad naše tričká a výťažok z tejto akcie ide na nákup potravín pre sociálne slabé slovenské rodiny. Nesnažíme sa o zmenu systému, prerozdeľovanie majetku a podobné iniciatívy, ako o nás tvrdia naši neprajníci. Vieme, že takéto pohnútky často končia tragicky. Stačí sa pozrieť na dejiny za posledných 100 rokov. Rozhodli sme sa radšej riešiť problém tam, kde naň máme dosah, namiesto neustáleho kritizovania a nadávania, ktoré je dnes veľmi populárne, ale nikam nevedie.

Vzdor ako skupina ľudí, ktorých spájajú spoločné aktivity je apolitický. Názory a pohľady našich členov sa občas líšia a dokážeme ich rešpektovať, dokážeme o nich diskutovať. Nemáme vyhranenú pozíciu v súčasnosti obľúbenom pravo-ľavom spektre. Pravica aj ľavica slúžia tým istým záujmom. Odmietame túto paradigmu, ktorá nám bola vnútená médiami. V skutočnosti ľavica ani pravica neexistujú. Len rozdielne systémy kontroly. Je nám jedno, či budeme spútaní silným štátom, alebo silnými korporáciami. Kto si dnes dáva na seba politické nálepky, tak zaspal dobu. To je náš pohľad. Pre nás sú dôležité činy, nie koľko centimetrov doprava alebo doľava sa niekto umiestni.

Niektoré naše aktivity sa niekomu môžu zdať extrémne, ale verte, že keby ste mali informácie, ktoré máme my, konali by ste rovnako.

Zaujímavým spôsobom komentuješ prezidentské voľby. Komu si dal hlas a prečo? S kým spomedzi kandidátov, ktorí sa o post prezidenta uchádzali v prvom kole, si našiel najväčšiu názorovú zhodu?

Ak mám byť úprimný, nestotožnil som sa so žiadnym kandidátom do takej miery, aby skutočne reprezentoval nejaký môj ideál štátnika. Hlas v prvom kole som dal Mezenskej, za snahu ktorú vynaložila a za niektoré teatrálne vystúpenia. Šiel som voliť hlavne kvôli účasti, aby Fico nemal náskok. V druhom kole som nevolil, lebo som bol v ten deň v Rakúsku. No či by som šiel v druhom kole voliť, keby som bol doma, tak na to ani sám nepoznám odpoveď. Na jednej strane komunista, ktorý predáva našu krajinu a eraz použijem výrok kamaráta Oravca, socialistu s hodinkami za 30 000€ a na strane druhej človek, ktorý by bez váhania uznal samostatnosť Kosova, ale aj homosexuálne zväzky. Toto už nie je dilema, na toto treba nový pojem.

Veľa ľudí ťa podporuje, aj keď ťa osobne nepoznajú. Reflektuje to nálady istej časti spoločnosti, ktoré odrážajú tvoje názory? Plánuješ osobné stretnutia, kde budeš o svojich víziách s ľuďmi diskutovať?

Určite časť z nich reflektuje moje názory o tom niet pochýb. Osobné stretnutia zatiaľ neplánujem, no osobným stretnutiam som naklonený, ak by bol záujem.

Europarlament je inštitúcia, ktorá určuje „pravidlá“ pre všetky členské krajiny. Z tohto dôvodu je znalosť geopolitického diania nielen v Európe veľkou výhodou, ak nie nevyhnutnosťou. Cítiš sa byť v tomto smere kompetentným?

Určite mám prehľad. Politikou sa zaoberám už od mojich sedemnástich rokov. Dôležité je pochopiť, kto v geopolitike ťahá za nitky. Mňa však zaujíma to, ako môžem pomôcť môjmu národu. Lebo ako som už viac krát povedal, národ je žijúci organizmus a pokiaľ prestane pracovať a tvoriť, organizmus umrie.

Pri geopolitike sa ešte pozastavím. S témou úzko súvisí aktuálna situácia v susednej Ukrajine. Z informácií tlačových správ je ťažké zaujať objektívny názor na riešenie tejto krízy. V prípade zvolenia do Europarlamentu je pravdepodobné, že sa touto témou budeš musieť zaoberať.

Ukrajina je pre mňa jasná téma. Stačí sa pozrieť, kto sa objavuje s Majdanistami pred kamerami. Je jasné, že financované to je Západom, tak ako všetky prevraty. Západní oligarchovia majú obrovský záujem na destabilizácií Ukrajiny, prípadne celej Európy. Už hneď po prevrate boli odvozené Ukrajinské zlaté rezervy do USA, čo sa dalo čakať. USA je na pokraji bankrotu a rozvratu, je jedno čo média rozšírujú je to tak. Zlato podľa všetkého predajú Číne, tak ako to urobili i s Nemeckými rezervami, ktoré si Nemci skryli do USA počas studenej vojny zo strachu pred Rusmi. Americkí Židia, ktorí stoja za FED-om predávajú všetko zlato, ktoré im príde pod ruku, len aby oddialili krach americkej ekonomiky.

Dvadsiateho štvrtého mája tvoj život nekončí. Určite budeš potrebovať oddych po náročných týždňoch, ale určite máš aj nejaké plány, ktoré môžeš prezradiť.

Áno, pokiaľ to bude možné, chcel by som kandidovať na miesto starostu v našej obci, ale len v tom prípade, ak doterajšia starostka už kandidovať nebude. Urobila pre obec veľa dobrého a osobne sa s ňou dobre poznám. Dokonca bola mojou učiteľkou na základnej škole. Vážim si ju ako človeka a preto budem kandidovať len vtedy, ak ona kandidatúru odoprie. Okrem toho sa budem určite naďalej venovať charite a projektom, ktoré neskôr môžu poslúžiť komunite a priniesť nové znalosti a informácie.

Moje súkromné plány sú skromné, chcem mať milujúcu rodinu so ženou, ktorej môžem dôverovať, chcem mať malý dom a aspoň tri krásne deti. Chcem na tomto svete zanechať stopu, aby keď raz sadnem za veľký stôl s mojími predkami, mohol som im pozrieť do tváre a povedať im, že po mne na zemi ostala česť, sláva a vďaka mojích potomkov, nie fyzické statky a majetky. Materializmus považujem za chorobu.

Ďakujem za rozhor.

Pre www.protiprudu.org sa rozprávali Jozef Benedikovič a Marián Magát