Je celkom evidentné, že Viktor Janykovyč nemá reálnu kontrolu nad štátnym aparátom Ukrajiny, nemá podporu žiadnej strany, všetci mu odmietli podporu vrátane jeho vlastnej strany. Útek z Ukrajiny mu vzal reálnu moc v krajine. Aj keď na tlačovej besede o úteku celkom dramaticky hovoril a aj presvedčivo.
Ibaže z právneho hľadiska to vyzerá celkom inak. Riešenie parlamentu Ukrajiny o impičmente bolo nezákonné. Bol hrubo porušený článok 111 Ústavy Ukrajiny, pričom je jedno, či ide o existujúcu ústavu alebo tú z roku 2004, články procedúry odolania prezidenta zostali rovnaké. Podľa článku 111 Ústavy Ukrajiny, prezident môže byť odvolaný z funkcie po nasledovných krokoch: impičment prezidenta sa iniciuje obyčajnou väčšinou poslancov, vytvorí sa vyšetrovacia komisia a po jej následných vyšetrovacích úkonoch 2/3 väčšina poslancov prijíma riešenie o obvinení prezidenta, ústavný súd a najvyšší súd dajú parlamentu svoje nálezy na rozhodnutia a 3/4 väčšina prijíma konečné riešenie o impičmente.
Pri procedúre odvolania prezidenta Janukovyča v parlamente sa tieto kroky neuskutočnili. Riešenie bolo prijaté za jeden deň, bez spomínaných krokov. Okrem toho počet hlasov poslancov bol nedostatočný.
Ale vráťme sa ku konkrétnym udalostiam. Prezident bol odvolaný preto, že prestal vykonávať svoje povinnosti vyplývajúcich z funkcie. V súlade s čl. 108 ústavy, toto nemôže slúžiť ako základ pre okamžité zrušenie prezidentských právomocí. Okamžité odvolanie prezidenta je možné len prípade jeho dobrovoľného rozhodnutia o odstúpení, keď nemôže vykonáva svoju funkciu z dôvodu závažnej choroby, impičmentu /pri zachovaní spomenutých krokov/ a smrti.
Impičment môže byť použitý len v takom prípade, keď sa prezident dopustí štátnej zrady alebo iného činu, dôvody takéhoto činu musí vyšetriť vyšetrovacia komisia a musia byť podporené rozhodnutím Najvyššieho súdu Ukrajiny. O obvinení musí rozhodnúť parlament. Nič z toho nebolo urobené 22. februára 2014. Absentovalo aj rozhodnutie Ústavného súdu Ukrajiny o súlade všetkých zákonných krokov.
Rozhodnutie parlamentu z 22. februára bolo prijaté 328 poslancami, alebo bola potrebná 3/4 väčšina, čiže 338 hlasov.
Je tu však ešte jeden moment, ktorý hovorí o legálnosti a legitímnosti. Často sú to dve rozličné veci. Legálnosť – to je formálne naplnenie zákonov. Na druhej strane legitímnosť sa môže posudzovať ako faktické priznanie obyvateľstva práva moci na prijatie politických riešení. Z pohľadu revolucionárov v čase revolučných udalostí sa legitímnosť stavia na vyššie pódium ako legálnosť. Pri takých udalostiach, keď revolúcia zničila predchádzajúcu moc, nastalo politické „zemetrasenie“, legálnosť zákonov berie na seba nová revolučná moc.
Podľa tohto výkladu by Janukovyč nemal byť prezidentom.
Otázkou je, či na Ukrajine išlo o revolúciu, pretože niektoré časti Ukrajiny tieto udalosti nazývajú „neústavným uchopením moci“ a revolúcia na námestí v hlavnom meste, nie je celonárodnou revolúciou. Ale politici, ktorí sa dostali na Ukrajine k moci tvrdia, že moc k nim prišla nie podľa princípu revolučnej legitímnosti, ale rozhodnutiami parlamentu, riadne zvoleného v roku 2012. To znamená, že aby by sa Kličko, Jaceňjuk a spol nazývali revolucionármi a vytvorili revolučnú moc, práca parlamentu by bola pozastavená, museli by vykonať ešte niektoré kroky, ako napríklad vyhlásiť národné referendum. Pokiaľ sa tak nestalo noví vládcovia Ukrajiny nemajú oporu jurisdikcie v prevzatí moci.
To teda znamená, že Rusko môže využívať „faktor Janukovyč“ vo svojich zahraničnopolitických cieľoch. Udialo sa to už na tlačovej besede Janukovyča v Rostove na Done. Bolo vidieť, že je starostlivo pripravená, Janukovyč bol presvedčivý a hovoril len to, čo bolo povedať treba. Povedal napríklad aj to /ako prezident Ukrajiny/, že Rusko by malo začať konať. A Putin dostal podnet, aby konať mohol. Ukrajina síce pracuje na jeho vydaní z Ruska, pretože je hľadaný a obvinený zo spáchania trestných činov. Rusko by ho mohlo vydať legálnej či legitímnej vláde. Ale taká na Ukrajine nie je, pre Rusov určite nie. Nehovoriac už o tom, že Dohoda troch ministrov zahraničných vecí Nemecka, Poľska a Francúzska plus ombudsmana z Ruska nebola naplnená. A to bude predmetom problémov, ktoré niekto musí vyriešiť. Janukovyč sa však môže vrátiť na Ukrajinu, teda na Krym, kde mu nebezpečenstvo nehrozí, podľa vývoja udalostí. Vládna moc v Kyjeve kopí jednu chybu za druhou, okrem toto Plynová princezná Júlia v telefonickom rozhovore s Kličkom potvrdila, že bude kandidovať na prezidentku, čím mu spôsobila prekvapivé K.O.
Autor: Svätoboj Clementis, www.protiprudu.org
Zaujímavý pohľad, ale logika miestami trocha pokrivkáva.
Napríklad: „Otázkou je, či na Ukrajine išlo o revolúciu, pretože niektoré časti Ukrajiny tieto udalosti nazývajú “neústavným uchopením moci”“
Ešte som nevidel revolúciu, ktorá by sa rozhorela rovnomerne celou krajinou a všetci s ňou súhlasili. Teda VOSR nebola revolúciou (došlo k nej iba v jednom meste), Francúzska revolúcia nebola revolúciou (nesúhlasilo s ňou mnoho ľudí) atď… A vždy to bolo nazývané protiprávnym uchopením moci – samozrejme prívržencami starého systému a tvrdo potláčané. Podľa tejto definície nikdy žiadna revolúcia nebola, vždy to boli iba pokusy o „neústavné\nezákonné uchopenie moci“
http://protiproud.parlamentnilisty.cz/svet/politika/komentare/874-ceska-televize-necekane-prozradila-co-mnozi-tusili-jadro-bojovniku-na-majdanu-tvorila-take-izraelska-obranna-armada-dalsi-dramaticka-svede
Ukrajinská expertka z Asociace pro mezinárodní otázky, překvapeným divákům bez obalu sdělila:
„Členy Pravého sektoru jsou ukrajinští Židé, !!!!
kteří
kdysi odjeli do Izraele a pak se vrátili na Ukrajinu. Jsou vycvičeni v armádě Cahal (pozn.: Oficiální hebrejský název armády je Cva Hagana LeJisrael – zkr. Cahal, v překladu „Izraelská obranná armáda“, angl. Israel Defence Forces) a jsou členy Pravého sektoru…“
—————————————————————————————————————————
„…..aktivisti Majdanu byli dopováni narkotiky, podávali čaj s narkotiky nejen jim, ale i každému, kdo na Majdan přišel a byl ochotný tam za peníze postát.
—————————————————————————————————————————
“ Když se jim podařilo chytit někoho z Berkutu, vlekli ho na jeviště, a ještě pod scénou mu vypíchli oči.!!!!!!!
Nesli ho pak jako nějakou zvěř. Valila se mu z očních koutků krev, a když ho položili, vypadalo to, že je v bezvědomí.
Někdo, kdo tam byl ještě aspoň trochu normální, když toho chlapce z Berkutu viděl, začal říkat: skorú, skorú (záchranku)! Odpověděli: netřeba, to je Berkut, zaneste ho do domu profspilok. Samozřejmě jim za chvíli zemřel, vykrvácel.“
—————————————————————————————————————————-
ZVERSTVÁ ako za stredovekých tatarsko-tureckých nájazdov na Rakúsko-Uhorskú monarchiu.
Rovnaké v Iraku,Líbyii, Sýrii, atď.
Sú za tým tatarsko-turecké mozgy Chazarov ?
Len PSYCHOPATI môžu tak jednať.
A globalizovaná Mafia PSYCHOPATOV, ktorí ovládli svet, bez hanby ide ešte na Janukovyča
hodiť vlastné činy.
Všetci sa na to pozeráme v nemom údive, uvedomujúc si bezmocnosť normálnych voči psychopatickým mozgom !!!
Právo nemá logiku,na Ukrajine povedzme došlo k prevratu/skôr pogromu/, ale všetko schválil starý parlament/ktorý sa iba akosi pretransformoval,pod samopalmi/ a to znamená, že nemožno hovoriť o revolúcii, legálnosť zákonov neprevzala revolučná moc, ale stará legitímna moc.
Skopírované z FB a presne vystihuje situáciu: medzi vládcom a ľudom či národom je istý druh zmluvy…národ prisahá vládcovi vernosť a vládca sa zase zaväzuje dbať o jeho záujmy…pokiaľ niektorá strana zmluvu poruší, je logické, že ju druhá dodržiavať nemusí a má právo od nej odstúpiť, ak porušujú vlastné zákony, kedykoľvek sa im zachce, nemá zmysel, aby sme ich dodržiavali my…
Ľudia, spamätajte sa. Toľko nezmyslov prebratých z ruskej propagandy sa tu povyšuje na fakty. Revolúcia v Ukrajine bola vôľa protestujúceho ľudu a nie nejaká vykonštruovaná vec. Čo začalo ako podporou európskej integrácie sa skrátka postupne nabalilo na jednotnú silu odporu proti spôsobu vládnutia v krajine, zloženú v podstate z celého názorového spektra od ľavice po pravicu. Každý kto to sledoval od začiatku vie, že nejaké teórie o tom, kto za tým stojí nie sú na mieste. Ľudia si skrátka povedali dosť a to je všetko. Že s toho kde kto chcel a chce niečo vyťažiť je samozrejmé, ale nedehonestuje podstatu revolúcie.
Taktiež nezovšeobecňujte násilie ktoré sa tam dialo. Ľudia sú skrátka rôzni a čím viac ľudí rôznych naturelov pokope, tým väčšia je šanca na neakceptovateľné správanie zo strany jednotlivcov či minoritnej časti takejto skupiny. Navyše, vybičované nervy robia taktiež svoje a aj inak pokojný človek sa od určitého stupňa stáva agresívny. Nehovoriac o tom, že medzi odporcami režimu operovali početné skupiny provládnych platených provokatérov – tzv. titušiek – ktorí sa od začiatku protestov snažili protestujúcich maximálne očierniť. Neviem o tom, žeby protestujúci vypichovali oči zajatým berkutovcom a aj keď tam po eskalovaní konfliktu dochádzalo k brutálnemu násiliu aj zo strany protestujúcich, neverím tomu. Za to ale viem o tom, ako titušky strieľali do protestujúcich, ako oskalpovali hlavy dvom protestujúcim a taktiež dvoch protestujúcich sťali – a to prosím za asistencie Berkutu! Bolo to 18.2. dopoludnia a od toho dňa už boli od popoludnia zaznamenané aj prvé obete na strane Berkutu. Demonštrácie začali ako úplne pokojné a po dlhý čas sa organizátori naozaj snažili celkom úspešne udržať tento stav, bohužiaľ po ničím nevyprovokovanom brutálnom napadnutí demonštrantov tuším 29. alebo 30.novembra sa to už len stále vyhrocovalo – zo strany režimu, nie demonštrantov. Režim skrátka nesprávne vyhodnotil situáciu, nezmyselne eskaloval napätie, nevyhodnotil správne odhodlanie ľudí a doplatil na to. Toť vsjo.
Správa o tom, že boli demonštrantom hromadne podávané drogy sa nezakladajú na pravde a je to číro-číra propaganda.