Je Janukovyč prezidentom alebo nie je?

Je celkom evidentné, že Viktor Janykovyč nemá reálnu kontrolu nad štátnym aparátom Ukrajiny, nemá podporu žiadnej strany, všetci mu odmietli podporu vrátane jeho vlastnej strany. Útek z Ukrajiny mu vzal reálnu moc v krajine. Aj keď na tlačovej besede o úteku celkom dramaticky hovoril a aj presvedčivo.

Ibaže z právneho hľadiska to vyzerá celkom inak. Riešenie parlamentu Ukrajiny o impičmente bolo nezákonné. Bol hrubo porušený článok 111 Ústavy Ukrajiny, pričom je jedno, či ide o existujúcu ústavu alebo tú z roku 2004, články procedúry odolania prezidenta zostali rovnaké. Podľa článku 111 Ústavy Ukrajiny, prezident môže byť odvolaný z funkcie po nasledovných krokoch: impičment prezidenta sa iniciuje obyčajnou väčšinou poslancov, vytvorí sa vyšetrovacia komisia a po jej následných vyšetrovacích úkonoch 2/3 väčšina poslancov prijíma riešenie o obvinení prezidenta, ústavný súd a najvyšší súd dajú parlamentu svoje nálezy na rozhodnutia a 3/4 väčšina prijíma konečné riešenie o impičmente.

Pri procedúre odvolania prezidenta Janukovyča v parlamente sa tieto kroky neuskutočnili. Riešenie bolo prijaté za jeden deň, bez spomínaných krokov. Okrem toho počet hlasov poslancov bol nedostatočný.

Ale vráťme sa ku konkrétnym udalostiam. Prezident bol odvolaný preto, že prestal vykonávať svoje povinnosti vyplývajúcich z funkcie. V súlade s čl. 108 ústavy, toto nemôže slúžiť ako základ pre okamžité zrušenie prezidentských právomocí. Okamžité odvolanie prezidenta je možné len prípade jeho dobrovoľného rozhodnutia o odstúpení, keď nemôže vykonáva svoju funkciu z dôvodu závažnej choroby, impičmentu /pri zachovaní spomenutých krokov/ a smrti.

Impičment môže byť použitý len v takom prípade, keď sa prezident dopustí štátnej zrady alebo iného činu, dôvody takéhoto činu musí vyšetriť vyšetrovacia komisia a musia byť podporené rozhodnutím Najvyššieho súdu Ukrajiny. O obvinení musí rozhodnúť parlament. Nič z toho nebolo urobené 22. februára 2014. Absentovalo aj rozhodnutie Ústavného súdu Ukrajiny o súlade všetkých zákonných krokov.

Rozhodnutie parlamentu z 22. februára bolo prijaté 328 poslancami, alebo bola potrebná 3/4 väčšina, čiže 338 hlasov.

Je tu však ešte jeden moment, ktorý hovorí o legálnosti a legitímnosti. Často sú to dve rozličné veci. Legálnosť – to je formálne naplnenie zákonov. Na druhej strane legitímnosť sa môže posudzovať ako faktické priznanie obyvateľstva práva moci na prijatie politických riešení. Z pohľadu revolucionárov v čase revolučných udalostí sa legitímnosť stavia na vyššie pódium ako legálnosť. Pri takých udalostiach, keď revolúcia zničila predchádzajúcu moc, nastalo politické „zemetrasenie“, legálnosť zákonov berie na seba nová revolučná moc.

Podľa tohto výkladu by Janukovyč nemal byť prezidentom.

Otázkou je, či na Ukrajine išlo o revolúciu, pretože niektoré časti Ukrajiny tieto udalosti nazývajú „neústavným uchopením moci“ a revolúcia na námestí v hlavnom meste, nie je celonárodnou revolúciou. Ale politici, ktorí sa dostali na Ukrajine k moci tvrdia, že moc k nim prišla nie podľa princípu revolučnej legitímnosti, ale rozhodnutiami parlamentu, riadne zvoleného v roku 2012. To znamená, že aby by sa Kličko, Jaceňjuk a spol nazývali revolucionármi a vytvorili revolučnú moc, práca parlamentu by bola pozastavená, museli by vykonať ešte niektoré kroky, ako napríklad vyhlásiť národné referendum. Pokiaľ sa tak nestalo noví vládcovia Ukrajiny nemajú oporu jurisdikcie v prevzatí moci.

To teda znamená, že Rusko môže využívať „faktor Janukovyč“ vo svojich zahraničnopolitických cieľoch. Udialo sa to už na tlačovej besede Janukovyča v Rostove na Done. Bolo vidieť, že je starostlivo pripravená, Janukovyč bol presvedčivý a hovoril len to, čo bolo povedať treba. Povedal napríklad aj to /ako prezident Ukrajiny/, že Rusko by malo začať konať. A Putin dostal podnet, aby konať mohol. Ukrajina síce pracuje na jeho vydaní z Ruska, pretože je hľadaný a obvinený zo spáchania trestných činov. Rusko by ho mohlo vydať legálnej či legitímnej vláde. Ale taká na Ukrajine nie je, pre Rusov určite nie. Nehovoriac už o tom, že Dohoda troch ministrov zahraničných vecí Nemecka, Poľska a Francúzska plus ombudsmana z Ruska nebola naplnená. A to bude predmetom problémov, ktoré niekto musí vyriešiť. Janukovyč sa však môže vrátiť na Ukrajinu, teda na Krym, kde mu nebezpečenstvo nehrozí, podľa vývoja udalostí. Vládna moc v Kyjeve kopí jednu chybu za druhou, okrem toto Plynová princezná Júlia v telefonickom rozhovore s Kličkom potvrdila, že bude kandidovať na prezidentku, čím mu spôsobila prekvapivé K.O.

Autor: Svätoboj Clementis, www.protiprudu.org