::protiprudu.org Proti prúdu
Vyhlásenie účastníkov 21. plenárnej konferencie slovenskej inteligencie
Po 20. rokoch skúseností slovenskej spoločnosti vo vlastnom samostatnom štáte konštatujeme, že hoci mnohé problémy spojené s doteraz najzásadnejšou zmenou v našich novodobých dejinách sme ako národ zvládli nad očakávanie úspešne, nepomerne viac problémov ešte stále čaká na svoje riešenie v zmysle našich predsavzatí, v zmysle potrieb a záujmov slovenského národa, ale aj v zmysle výziev a čoraz náročnejších požiadaviek súčasného sveta. Slovenský národ zmenu podmienok zvládol. V mnohých ohľadoch sa však zreteľne prejavuje nedostatočná skúsenosť našich predstaviteľov s riadením a vedením štátu. Dokazuje to napríklad aj nedostatočná diverzifikácia nášho strojárstva jednostranne orientovaného na montáž automobilov či úpadok poľnohospodárstva, ale aj naša vysoká závislosť na cudzích zásobovacích reťazcoch a takmer úplná odkázanosť na cudzie lieky či vysoké technológie. Pripomíname, že každá závislosť či odkázanosť na cudzích je nielen ponižujúca, ale aj nebezpečná, lebo obmedzuje našu slobodu a suverenitu.
Za najnebezpečnejší z negatívnych trendov nášho politického vývoja od 1.1.1993 považujeme smerovanie k zbavovaniu sa suverenity, ktorá je podstatou a zmyslom každého štátu. Ohrozená je aj naša integrita a územná celistvosť, čiže samotné základy našej štátnosti. Takýto stav a k nemu vedúce konanie je v príkrom rozpore s Ústavou SR aj s našimi národnoštátnymi záujmami!
Po tisícročiach vlastného vývoja už nemáme právo byť naivní ani prekvapení. Nech sa udeje čokoľvek – musíme byť pripravení! Naša skúsenosť nám hovorí, že zápas o životný priestor, úspešnosť a vplyv sa neuskutočňuje iba vojenskými prostriedkami, ale prebieha sústavne a všetkými formami. Okrem iného aj obsadzovaním trhového priestoru, skupovaním pôdy či zaberaním ropných – v našom prípade vodných – zdrojov. Buďme opatrní a prezieraví, konajme múdro a pamätajme, že každé nebezpečenstvo je vždy o toľko väčšie o čo menej si ho uvedomujeme či pripúšťame! Preto by sme nemali podceňovať žiadny problém, ale riešiť ho podľa možnosti preventívne.
Znova upozorňujeme, že vyľudňovaním najmä prihraničných oblastí sa dopúšťame tzv. kosovizácie nášho územia. Treba si tiež uvedomiť, že nie je v záujme nášho štátu ani to, aby sa neorganický a živelný rast Bratislavy uskutočňoval na úkor celej SR.
Každý zvrchovaný subjekt chráni svojich občanov a zdroje svojej suverenity, preto je nevyhnutné, aby o strategických záujmoch – ako sú napríklad starostlivosť o zdravie obyvateľstva, o jeho výživu, výchovu a bezpečnosť, ale napríklad aj o štátny jazyk a národnú kultúru – rozhodovali orgány štátu a nie súkromný sektor či dokonca cudzinci. Za absurdné považujeme aj to, že slovenské telekomunikácie vlastní cudzí štát!
Slovenskú zem stáročia kultivovali naši predkovia, právom jej dali svoje meno – Slovensko – a tvorí erbový symbol našej vlasti. Pretože je zároveň aj základným zdrojom našej potravinovej bezpečnosti, suverenity a územnej integrity nášho štátu a patrí k nenahraditeľným pokladom nášho národného dedičstva – považujeme chystaný predaj slovenskej pôdy do cudzieho vlastníctva za hrubú politickú chybu napĺňajúcu skutkovú podstatu vlastizrady!
Tieto skutočnosti a dynamika svetového vývoja nás nútia prehodnotiť naše doterajšie stereotypy správania sa a zásadne zmeniť náš postoj k povinnostiam a zodpovednosti za vlastný osud. Neodkladne musíme zvýšiť náročnosť voči sebe a najmä voči našim predstaviteľom, ale aj rýchlosť zmien a dobehnúť tak zameškané v minulých obdobiach. V našom životnom záujme je tiež potrebné zbaviť sa falošných mýtov o vlastných dejinách ako aj vplyvu cudzích ideológií. V čoraz viac preľudnenom svete a v dnes už globálnej konkurencii vo všetkých oblastiach života ľudstva prežije a obstojí iba vnútorne integrovaný subjekt s čo najefektívnejšou organizovanosťou svojho života, ktorý má ujasnenú a vo svojom osobnom aj spoločenskom vedomí pevne ukotvenú vlastnú identitu ako základ prirodzeného zdravého sebavedomia. Iba tak budeme schopní odolávať aj tým najlákavejším asimilačným tlakom. Pričom hrozieb je čoraz viac. Veď kupovanie si talentov a špičkových kádrov vychovaných a vzdelaných iným spoločenstvom či štátom patrí k najvýnosnejším obchodom v súčasnosti a čoraz viac rozhoduje o vyspelostnej úrovni a úspešnosti tých, ktorí si kupujú „cudzie mozgy“ a využívajú ich na svoje ciele.
Preto sa treba zamerať nielen na vytváranie centier vzdelanosti a tvorivosti umožňujúcich sústavný celoživotný rozvoj osobnosti, ale aj vytváranie „národných motivačných a rozvojových programov“ využívajúcich náš intelektuálny potenciál pri budovaní nášho štátu a zvyšovaní úrovne nášho života.
Opakovane žiadame orgány SR, aby bola obnovená činnosť Ústavu pre stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti ako vrcholovej inštitúcie sústreďujúcej odborné elity, ktorý by mal byť odborným partnerom politickým orgánom nášho štátu a nielen navrhovať a posudzovať, ale sa aj partnersky zúčastňovať na všetkých štátnických rozhodnutiach s celospoločenským významom. Skúsenosti z vyspelých štátov dokazujú, že každý kto chce byť úspešný, musí dlhodobo plánovať svoju budúcnosť a zapájať do riešenia úloh čo najširší intelektuálny potenciál spoločnosti, najmä odbornú elitu. V tom vidíme podstatu a prospešnosť demokratického spoločenského systému, pričom obsadzovanie do rozhodujúcich riadiacich funkcií a štátnických inštitúcií treba uskutočňovať nie na základe straníckej či príbuzenskej príslušnosti, ale výhradne na základe odbornej spôsobilosti. Len štát vedený takýmito osobnosťami ako morálnymi a odbornými autoritami môže úspešne obstáť v globálnej konkurencii.
Že je to možné, dokazujú príklady podobne veľkých ako SR a aj počtom obyvateľov porovnateľných štátov – konkrétne Švajčiarska či severských štátov Európy, ktoré vďaka jasnej štátnej koncepcii, spravodlivo usporiadaným sociálnym vzťahom a efektívne fungujúcej štátnej štruktúre, ale aj zodpovednému plneniu si povinností – nielen odolávajú vonkajším tlakom, ale aj úspešne presadzujú svoje záujmy na medzinárodnom poli.
Za hlavnú príčinu súčasnej globálnej krízy považujeme konzumný spôsob života. Upozorňujeme, že tento v podstate koristnícky spôsob života je nebezpečný najmä pre tvorivosť, ale je neúnosný aj z hľadiska prírodných a spoločenských zdrojov. Práve takýto životný štýl zničil dosiaľ všetky civilizácie sveta.
S plnou zodpovednosťou národa, ktorého pôrodnosť klesá, si treba uvedomiť, že jediný inštitút, ktorý v našich dejinách nezlyhal, ale naopak rozhodujúcou mierou umožnil slovenskému národu jeho prežitie, bola a je – rodina. Preto tradičnej slovenskej rodine treba venovať mimoriadnu pozornosť ako jednému zo základov nášho národného dedičstva.
Podporovať treba najmä mladú slovenskú rodinu. Pričom ako časť odmeny za prínosy pri vytváraní celospoločensky prospešných hodnôt možno perspektívnym mladým rodinám – najmä vysokoškolsky vzdelaným – napríklad poskytnúť štátnu pôdu s podmienkou, že sa na nej usadia. Zároveň im treba pomôcť výhodnými pôžičkami, aby nemuseli odchádzať do cudziny slúžiť záujmom cudzích, ale aby plnohodnotne naplnili svoje predstavy a zmysel svojho života doma vo svojej vlasti.
Mladej generácii sa treba venovať nielen v školách, ale aj pri mimoškolských aktivitách a v centrách voľného času. Vzhľadom na súčasný prevažne sedavý životný štýl je treba vytvoriť podmienky najmä na športové aktivity mládeže, aby sme dosiahli jej všestranný harmonický rozvoj ako základ jej zdravia, sebavedomia a konkurencieschopnosti a naučiť ju slobodne myslieť aj konať a uprednostňovať naše národnoštátne záujmy pred čímkoľvek iným.
Interval rokov 1918–1938 či 1968–1989 dokazuje, že približne po každých 20-ich rokoch – čo je prakticky vek zrelosti a dospelosti jednej generácie – sa v našej spoločnosti udeje niečo významné, ak nie priamo prelomové. Táto výzva čaká aj na nastupujúcu mladú generáciu našich pokračovateľov.
Najsilnejším motorom kľúčovej premeny nášho vedomia na sebavedomý a účinný nástroj našej úspešnosti je mladá slovenská generácia. Jej čas prišiel a musí prevziať žezlo vedúcej sily našej spoločnosti aj s povinnosťami, ktoré sú nezastupiteľné.
Mladej slovenskej generácii odporúčame, aby nadviazala na pravdivý odkaz slovenských dejín a nepočúvala cudzích poradcov, ale vlastný rozum a skúsenosti. Najmä však aby upevnila hodnoty, ktoré vytvorili predchádzajúce generácie a aj tie, ktoré získala naša generácia. Bolo by to nielen uznaním práce jej predchodcov, ale aj nádejou, že dokáže viesť našu spoločnosť a štát k úspešnej budúcnosti. Preto vítame všetky nové iniciatívy mladej generácie podporujúce náš ďalší rast a rozvoj a ponúkame do tohto procesu všetky svoje schopnosti, skúsenosti a sily.
Dozrel čas, aby sme spoločne začali novú etapu nášho vývoja vo vlastnom štáte. Máme jedinečnú šancu konečne už prekonať tzv. tisícročné prekliatie slovenských dejín – ich diskontinuitu a generačnú nespoluprácu. Kto to má urobiť, ak nie my, inteligencia slovenského národa – a kedy, ak nie teraz vo vlastnom štáte?! Túto tvorivú prácu – konečne už na prospech nášho národa a štátu – robme s presvedčením, že ak nás spolupráca pri posilňovaní vlastnej identity, upevňovaní integrity a suverenity našej štátnosti zjednotí – úspech nás nemôže minúť!
Bratislava, Historická budova SNR, 15. 12. 2012
súvisí s:
Ľ. Huďo – Islandská revolúcia a jej inšpirácie pre slovenskú spoločnosť
J. Dudáš – Krízový stav slovenského školstva a možné východiská z krízy
Preboha…to k čomu má slúžiť takéto všeobecné blabotanie a vyhlasovanie?????? Ved to nič nerieši…
Ja proklamujem, ty proklamuješ, on ona ono proklamuje…V dnešnom čase by som čakal asi viac od slovenskej inteligencie. Viac konkretizovať by pomohlo… Snažiť sa dostať do verejnoprávnych médií by pomohlo… Predostierať riešenia by pomohlo…
Ľudia sa sami musia zaujímať o našu Inteligenciu. Slovenská inteligencia je tá, ktorá nemá prístup do žiadneho média, okrem Literárneho týždenníka a niektorých iných marginálnych tlačovín. Nemá ako robiť mediálny servis občanom rozmaznaným materiálnym a duševným konzumom. Tí, ktorí sú si vedomí, že vedieť si vážiť slovenských ľudí, ktorí niečo dosiahli je súčasťou ich intelektu, vedia, o čom je reč a kde hľadať.
Pre tých ostatných je to bľabotanie.
Slovenská inteligencia by mala už začať konať. Slovenská inteligencia by mala prestať sedieť v Bratislave a urobiť šnúru podujatí po celom Slovensku. Tém je neúrekom a pravda je zahrabaná v zemi. Lenže problém je inde. Tak ako je rozhasený štát, tak je rozhasená aj inteligencia. Momentálne nie je nič a nik, kto by to stmelil a zjemnil trecie hrany. Traja proklamujú tu, dvaja zase tam, jeden inde. Prečo nie spolu, naraz a postupne po Slovensku?
Kto sa má dobýjať za nich do zatvorených dverí? Robotník zo Samsungu? Súhlasím s tým, že prístup do médií nemajú. Ale alternatívne weby získavajú čoraz viac čitateľov. Určite :1 to nie je, ale mediálny dosah to má.
Nie, naša inteligencia bude prevádzkovať blogy na korporátnych weboch (sme, hnoline, pravda…) s odôvodnením, že majú veľkú návštevnosť. A tým ženú čitateľov priamo do centra mediálnej masáže. Samozrejme, nikomu to nevadí. Ale potom načo sú alterweby? Aby kopírovali články zo Sme??? Nemohol by byť prvý krok prestať zverejňovať na korporátnych weboch a mimochodom tým aj obmedziť toky peňazí z reklám???
1. Intelektuál-vzdelanec nebude chodiť po Slovensku a robiť mítingy = nie je politik, žije iným životom. Keby bol politikom, nemohol by byť nositeľom a producentom slovenského duchovna, ku ktorému by sa dalo vzhliadať, pretože by na to jednoducho nemal čas.
2. Na praktické uplatnenie idejí sú politici. Uplatňujú názory v praxi, vedia sa vyjadrovať. Koho si zvolíme, toho máme.
3. „Korporátne“ fluidum to všetko vie a preto stavia národne orientovaných politikov a ľudí proti sebe. Využíva lenivosť ľudí = pretože myslenie bolí, ponúkajú hotové „témy“, „kauzy“… Aby bolo médium „dôveryhodné“ novinár sa pýta „nezávislých“ „expertov“ rôznych mimovládok. Aby bolo „vážené“, chvália ho zahraničné korporátne médiá a mimovládky.
4. Na rozpoznanie toho, čo je pre Slovensko dobré, stačí počúvať, pred čím „varujú“, na čo a koho útočia „slovenské“ mienkotvorné médiá, politológovia. Pretože iné, ako „korporátne“ masmédiá na Slovensku nemáme, vec je úplne jasná. Na čo nadávajú ONI, je pre nás DOBRÉ.
Intelektuál-vzdelanec nemá robiť mítingy! Mal by robiť prednášky a diskusné fóra, navrhovať východiská, riešenia. Vydávať korektné materiály. Ale konkrétne, nie zoširoka dostratena. Už niet čas na popisovanie stavu, ktorý je jasný. A že nemá na to čas? Vieš, to nie je o čase, ale o presvedčení. A osobnej odvahe. Keď to dokáže Huďo, mal by to dokázať každý…
Ale problém je zakopaný v tom, že nebudujeme a nestaviame na tom čo nás spája – 90%, ale vadíme sa no tom čo nás rozpája – 10%.
Huďo hovorí do mikrofónu v relatívnom súkromí…
Vždy je to tak, že niekto je LÍDROM, niekto je MENEŽEROM.
Politik je prirodzene v pozícii LÍDRA – vedie ľudí.
V podstate každý človek môže prísť na míting a hovoriť k ľuďom. Tak isto je na tom bežnému ľudu neznámy mysliteľ…
Ibažeby sa na niekoľkokrát angažoval vo Farme…
Slovenskí inteligenti, ak nechcedte len bezobsažne tlápať, ako SA má, čo SA má, kedy SA má, skúste vstúpiť do reality a keď už vy, vo svojej stareckej a pohodlníckej bezmocnosti nevládzete, navštívte najbližšiu organizáciu Slovenskej Pospolitosti a odovzdajte svoje skúsenosti, tlmočte svoje ciele tým mladým ľuďom, ktorým horí oheň v srdci za slovenskú vec ! Janko Kráľ už medzi nami nie je !
Áno, vravím to aj Tebe, Vilko Hornáček – pracuj s tými, ktorí to nezištne a úprimne s národom našim myslia. (Ak zalovíš v pamäti, stretli sme sa – spolu s Moravčíkom v Tvojom ateliéri pred odchodom do Mílov (1992). Spomínaš ?