::protiprudu.org Proti prúdu
Nie je žiadnym tajomstvom, že Hitler bojoval v zákopoch Prvej svetovej vojny, Stalin mal skúsenosti z banditskej minulosti a vojenského ťaženia proti Poľsku, Churchill si zasa svoje vybojoval v Indii a Afrike. Tieto činy vyžadovali osobnú odvahu a svojím spôsobom tieto osobnosti zakalili. O Mussolinim a jeho odvážnych kúskoch v osobných súbojoch sa však vie iba málo.
Medzi rokmi 1915 až 1922 Mussolini vybojoval päť duelov a vo všetkých vyhral.
V súbojoch bojoval proti socialistickým poslancom Claudiovi Treves a Francescovi Ciccotti Scozzese, novinárovi Mariovi Missiroli, anarchistovi Liberovi Merlino a majorovi Cristoforovi Baseggio.
V tej dobe však boli duely protizákonné a preto mal kvôli nim Mussolini súdne poťahovačky.
V roku 1921 Benito Mussolini vyzval na súboj s mečmi antifašistického novinára Francesca Ciccotti. Mussolini zranil Ciccottiho tak vážne, že nebol schopný pokračovať v boji. Neskôr, keď Mussolini úspešne zavŕšil svoj pochod na Rím, Ciccotti ušiel z krajiny.
Súboj s riaditeľom novín Il Secolo di Milano, Mariom Missiroli, sa uskutočnil 13. mája 1922 na okraji mesta Miláno.
Hádka medzi Mussolinim a Missirolim začala, keď Missiroli uverejnil článok Carla Russo 21. marca 1922, v ktorom zmenil fakty čím úplne prekrútil udalosti a činy fašistov v Lomelline.
Dňa 10. mája došlo k eskalácii hádky ohľadom tendenčného pokrytia správami v Il Secolo, ktoré sa úplne postavili na stranu socialistov a Mussoliniho okamžitou odpoveďou „Pietose Illusioni“ v Popolo d’Italia. Missiroli sa cítil urazený týmto článkom a 12. mája poslal Mussolinimu výzvu prostredníctvom svojho reportéra Francesca Perottiho a jeho učiteľa šermu Dina Urbaniho.
Keďže Missiroli bol poškodeným, mal právo na výber zbrane. Vybral si meč. Mussolini výzvu prijal a za svojich sekundantov určil inžiniera Maria Chiesa a plukovníka Roberta Raggio, obaja boli veteráni s vyznamenaniami a zraneniami.
Súboj trval 40 minút so siedmimi útokmi. Pri prvom Mussolini zlomil špičku svojho meča. Pri treťom útoku Missiroli utrpel drobné zranenie, ale pri siedmom bol Missiroli vážne zranený na predlaktí a došlo k veľkej strate krvi. Lekári a sekundanti okamžite jednomyseľne zastavili boj.
Podľa svedkov súboja, obaja bojovali ako dokonalí rytieri, ale k záverečnému zmiereniu nedošlo.
Spracoval: ::prop, www.protiprudu.org
Neviem čo toto robí na Prope, toto je server, čo sa pozerá na svet optikou národného socializmu a nie fašizmu. Fašizmus ako ideológia elít a jeho dejatelia sú inšpiráciou pre oligarchov a ich strany (hlavne keď padá trh a elity, hlavne bankové tlačia na fúziu štátu a kapitálu). U nás jedna taká výrazná strana je, tvári sa ako národovecká, ale ľudová veru nie je. ??? Bol toto pokus o vtip?
Fasizmus nie je ideologia, ani politicky system. Fasizmus, ako aj Narodny socializmus boli systemy ekonomicke a este k tomu velmi uspesne, ako ziadne ine na tejto planete.Preto museli byt znicene.
Ja si myslím, že je to aj idológia, filozofia aj politický systém a aj spôsob vedenia ekonomiky. Podstatné sú však výsledky. Taliani pod týmto sytémom boli ideologizovaní tak, že všetko čo mohli proti Britom prehrali a na Balkáne im musel pomáhať aj Hitler. Ich 18 palcové delá na bitevných lodiach boli takej kvality, že ich mohli použiť na menej ako 40 výstrelov, tanky boli prachbiedne, stíhacie lietadlá – dvojplošníky … povedzme, že som neobjektívny a vyberám ako SMEtiar čerešničky na torte, avšak ak porovnáte pochodovanie útvarov Nemcov a Talianov, dostanete definitívny obraz. Ak sa národ s ideológiou a smerovaním politiky nestotožní, tak výkon spoločenského systému je asi taký, že na tri bodky…. . Princípom je a základom modernej spoločnosti je národ. Ak spoločnosť upadne do klanovitej štruktúry ako napr. za Mečiara, tak výsledkom je zahnívanie spoločenského sytému a vedie to k marazmu. To čo predvádzajú liberáli teraz – obchodujú národ a súčastne nadávajú naň, je marazmus o niečo nižšieho zrna, ale je to o kultúre vecí na úrovni ľudí manipulujúcich s tovarom typu odpad a fekália (nechcem týchto ľudí dehonestovať, ale asi budete súhlasiť, že ako výkladné kusy do vitríny si tento tip vecí a tovarov toto nikto nedáva). Sitra dosť si Vás vážim, ale ako poznám Propa, tak toto by na server nevešal a neviem prečo Vás tam nepodpísal, kedže ako sa hovorí, trafená hus zagága ako prvá.
“neviem prečo Vás tam nepodpísal..”
…vôbec neviem, o čom píšete….”nepodpísal” mňa? Kde?
Taliansky kráľ Viktor Emanuel nepozval Mussoliniho a nepožiadal ho o zostavenie novej vlády, ktorá dá Taliansku nejakú “novú ideológiu”, ale aby dal Taiasnsku, ktoré bolo v katastrofálnej situácii ekonómiu, ktorá krajinu zachráni. A tak sa aj stalo.
Kráľ pozval Mussoliniho, aby ho prišiel navštíviť. 8. októbra 1922 Mussolini nastúpil v Miláne do rímskeho expresu a odvtedy talianske železnice premávali presne na čas.
Presne ako v Nemecku, ktoré pred nástupom Führera bolo v lastne v stave občianskej vojny a za tri roky malo Nemecko najvyšší životný štandard na svete!
V skutočnosti, čo asi bude velkým prekvapením pre každého, fašizmus nevznikol v Taliansku.
Keď uvažujeme o fašizme, musíme zvážiť jeho meteorický vzostup po prvej svetovej vojne. Obyčajne, v prvom rade uvažujeme o Nemecku, potom o Taliansku, zriedkakedy o Francúzsku, ale v pátraní po koreňoch tohto “izmu“, musíme zvrátiť toto poradie.
Fašizmus v Taliansku sa zrodil počas búrlivých rokov ktoré nasledovali po prvej svetovej vojne. Ako Nemecko, Taliansko sa zjednotilo len koncom devätnásteho storočia, a zatiaľ čo Nemecko bolo bohaté a priemyselné, Taliansko bolo chudobné. V roku 1903, Enrico Corradini, učiteľ a spisovateľ, založil nacionalistický žurnál “Il Regno“. Ako “Action Francais“, zavrhol parlamentnú formu vlády, demokraciu, socializmus a buržoáznu spoločnosť, ako prehnane opatrnícku, pacifistickú a zbabelú.
Mussoliniho “The Doctrine of Fascism“, vydaná v roku 1932, bola napísaná dlho potom, ako bol fašizmus v Taliansku nastolený. Pokiaľ sa fašizmus vyvinul ako ideológia, vznikol ako reakcia na komunizmus a k tomu náležiace sociálne témy, ktoré ohrozovali pohodlný a tradičný spôsob života.
Meno je dosť jasné. Bolo uvedené Mussolinim, ktorý sníval viesť svoj národ, v snahe o takú moc, aká bola dosiahnutá v dňoch starého Rímskeho Impéria. V tých dňoch sväzok brestových alebo brezových prútov, z ktorých vyčnievala sekera, bol nesený pred rímskym magistrátom. Známy ako “fasces“ vyjadroval moc magistrátu dekapitovať (poprava odseknutím hlavy) a bol symbolom autority. Bolo to teda od slova “fasces“, od ktorého vzniklo pomenovamie “fašizmus“.
(Nepripomína tento sväzok prútov (3 prúty) povesť o Svätoplukovi a jeho troch synoch, keď ich poučoval o svornosti? Pritom však nepovažujeme Svätopluka za otca fašizmu.)
Toto obdobie prinieslo talianskemu ľudu ohromné množstvo dobrého, pokiaľ “Agentur of the Illuminati“ sa zmocnili MOCI NA VRCHOLE, a postupne zmenili politiku vedúcich do bodu, keď boli zavedení do rozličných konšpirácií, ktoré umožnili iluminátom v roku 1939, aby sa Angličania a Francúzi, Nemci a Taliani vrhli jeden druhému na hrdlá.
Vážený čitateľ. Dospeli ste k nejakým podivným záverom.
Prop sa nepozerá na svet optikou národného socializmu. Propa zaujíma obdobie národného socializmu a samozrejme aj fašizmu, komunizmu, libdem a všetkého, čo sa týka najmä prvej polovice minulého storočia. Prop má totiž pocit, že história nie je vôbec tak jednostranne dobrá alebo zlá, ako nám je masívne predkladaná víťazmi oboch vojen.
Ako som už niekoľkokrát uviedol, nemecký národný socializmus v takej podobe, ako existoval pred 80 rokmi, je dnes už mŕtvy.