::protiprudu.org Proti prúdu
Corneliu Zelea Codreanu
Väzenské poznámky,
s dodatkom Júliusa Evolu o Železnej garde.
Trans. anonymous
Logik Forlag, 2015
Táto štíhla kniha (iba 128 strán, vrátane mnohých strán s fascinujúcimi fotografiami) je povinným čítaním nielen pre obdivovateľov Cornelia Codreanua, ale tiež i pre obdivovateľov Júliusa Evolu, keďže obsahuje všetky Evolove spisy o Codreanovi a Železnej garde.
Codreanu (13.september, 1899 – 30.november, 1938) bol charizmatický zakladateľ a líder rumunskej Železnej gardy alebo Légie archanjela Michaela (známej tiež ako Legionárske hnutie). Železná garda bola vo všetkých základných rysoch fašistickým hnutím: bola nacionalistická, rasialistická, tradicionalistická, autoritárska, aristokratická, militantná, anti-kapitalistická, anti-komunistická, anti-semitská a sľubujúca národné znovuzrodenie prostredníctvom obnovy tých najhlbších tradícií rumunského národa.
Corneliu Zelea Codreanu
Codreanu hlásal, že fašistické hnutia smerujú k ochrane a regenerácii 3 elementov:
– vitálnej sily (rasa),
– formy (spoločenský a politický poriadok) a
– ducha.
Nemecký národný socializmus kládol dôraz na rasu, taliansky fašizmus na politický poriadok. Železná garda zase zdôrazňovala duchovnú stránku veci.
Vskutku, Železná garda bola vo svojej podstate iniciačným spirituálno-vojenským rádom, ktorý vstúpil do politiky. Asketický režim gardy zahŕňal pôst a modlitbu rovnako ako vojenský výcvik. Garda mala dokonca vlastný prápor samovražedných vojakov, ktorí sa zaviazali dodržiavať celibát. V skutočnosti Légia archanjela Michaela kládla mimoriadny dôraz na sebaobetovanie pre spoločné dobro.
Salutujúci Codreanu na legionárskej ceremónii
Aby ste to celé lepšie pochopili, skúste si predstaviť, že by všetko bolo naopak a NSDAP by vyrástla z SS. Hoci lepšou analógiou ako SS by tu boli templárski rytieri alebo teutónski rytieri. Na rozdiel od SS bola totiž Železná garda hlboko a z podstaty kresťanská (v jej prípade išlo o rumunské pravoslávie).
Ale bol tu tiež jeden element, ktorý prekračoval kresťanstvo. Legionári boli ochotní obetovať nielen svoje duše, ale i telá. Boli pripravení čeliť hnevu samotného pekla pre boj za ich vlasť.
Codreanova politická kariéra začala v roku 1923 v opozícii voči emancipácii rumunského židovstva. V novembri roku 1927 založil Légiu. Išlo o mladú skupinu (priemerný vek bol 27 rokov) a pozostávala prevažne z radov vysokoškolských študentov a roľníctva.
Od založenia Légie bol Codreanov život plný aktivity. Légia sa vrhla do komunitnej práce a politických akcií vrátane príležitostných atentátov a pogromov (ďalšia skupina, ktorú možno k Légii prirovnať je moslimský mystický rád assassinov). Železná garda bola zakázaná, neskôr legalizovaná. Codreanu a ďalší lídri Légie boli uväznení a neskôr pozvaní do kabinetu.
Od roku 1930 bol hlavným protivníkom Codreanua rumunský kráľ Karol II, tzv. fašistický kráľ. Karol je vskutku fascinujúca, hoci odpudivá osobnosť. V roku 1925 utiekol s Magdou Lupescu, dcérou židovského lekárnika, ktorá sa nakoniec stala jeho treťou ženou. Kvôli tomu bol vylúčený z nástupnictva na trón a v roku 1927, keď jeho otec kráľ Ferdinand I. zomrel, trón pripadol Karolovmu päťročnému synovi Michaelovi, ktorý vládol pod regenstvom. Avšak v roku 1930 sa Karol vrátil do Rumunska a uskutočnil prevrat namierený proti svojmu vlastnému synovi. Dosadil sa na trón a vládol ako kráľ Karol II., nie však na základe nástupníckeho práva alebo rumunského práva, ale ako kvázi-fašistický diktátor.
Po neúspešnom pokuse kooptovať a skrotiť Železnú gardu sa ju nakoniec Karol rozhodol potlačiť. V apríli 1938 dal Codreanua a ďalších lídrov Železnej gardy zatknúť. Codreanu bol súdený za vlastizradu na základe vykonštruovaných dôkazov a odsúdený na 10 rokov nútených prác.
Väzenské poznámky boli napísané práve počas tohto obdobia. V recenzovanom zväzku zaberajú 50 strán a nepredstavujú samostatné literárne dielo. Sú o málo viac než poznámkami pod čiarou pre Codreanuovu hlavnú prácu „Pre mojich legionárov: Železná garda“. Ale napriek tomu sú stále veľmi silné. Ide o povinné čítanie pre všetkých obdivovateľov Kapitána a jeho veci.
Codreanu so ženou Elenou počas svadby.
Codreanu poskytuje živý hlas svojho utrpenia, úzkosti a rozhorčenia, rovnako ako jeho boj s tým, aby sa udržal na uzde. Osamelosť väzenia je zdôraznená citlivým príbehom starostlivosti o šteňa, myš a dokonca kobylku, s ktorými Codrenau zdieľal svoje chudobné prídely, zatiaľ čo sa vši a blchy kŕmili na jeho čoraz viac krehkom tele.
Napriek tomu, že ho cirkev zradila a odsúdila, sú Codreanove poznámky plné intenzívnych vyjadrení kresťanskej piety, obzvlášť rozjímania o utrpení Ježiša, ale i o jeho nepriateľoch a ich klamstvách a úskokoch, ktoré boli do značnej miery rovnaké ako ich výsledky.
Codreanu a kríž
Podobne ako Hitlerova hviezdna ruža, i Železná garda sa postupne stávala viac militantnou, s pocitom, že moc je už blízko. Kráľ Karol zo strachu, že bude zosadený, si nakoniec objednal vraždu Codreanua a 13 ďalších lídrov Légie na noc 30.novembra 1938. Boli uškrtení a zastrelení a ich telá hodené do kyseliny. Následne boli pochovaní pod 7 tonami betónu.
Kráľ však netušil, že práve stvoril mučedníka. Codreanu sa po svojej smrti stal ešte viac slávnym a legionári viac militantnými.
V roku 1940 bol Karol II donútený odstúpiť rumunské územie najprv Stalinovi, potom Maďarsku a Bulharsku. Nakoniec bol zosadený z trónu a spolu s Magdou Lupescu, ktorú si zobral za ženu v roku 1947, vyhostený z krajiny. Jeho syn Michael sa vrátil na trón a Železná garda pod vedením Codreanuovho nástupcu Horia Sima sformovala Národný legionársky štát v neľahkom spojenectve s hlavou armády, maršálom Ionom Antonescuom, ktorý bol vymenovaný za premiéra dva dni pred Karolovou abdikáciou.
Železná garda využila svoju moc na vybavovanie účtov, rehabilitáciu Codreanua a zavraždenie jeho nepriateľov. Ale keď sa pokúšali vypudiť Antonescu, boli porazení a jej lídri deportovaní. Nakoniec vládla Železná garda Rumunsku iba 131 dní. (V roku 1944 kráľ Michael zatkol Antonescua a vydal ho Sovietom. Nakoniec bol popravený. Sám kráľ bol neskôr zosadený a utiekol do exilu v roku 1947).
Hitler bol zaiste rád, že odmietol návrhy, aby obnovil v Nemecku hohenzollernskú dynastiu, potom čo mohol pozorovať zradu svojich rumunských bratrancov v rokoch 1938 a 1944, nehovoriac o tom akú úlohu zohral rod Savojských v zosadení Mussoliniho v roku 1943.
Rasoví nacionalisti v Európe sú príliš pochabí, ak umožnia historickému sentimentu a aristokratickému princípu, aby ich zviazali so zvyškami starých monarchov a aristokratov. Tento trans-národný a anti-nacionalistický zväzok z väčšej časti degenerovaných snobov v skutočnosti nemôže dopustiť vzostup novej aristokracie krvi a charakteru, ktorá samozrejme môže inkorporovať tie najlepšie elementy starej aristokracie, ale zároveň by mala byť schopná zakázať jej tradičný status a privilégia vždy, keď to bude potrebné. Tieto dynastie sfúknu konkurenčné dynastie z čírej ambície. Zosadenie z trónu je v ich prípade ďaleko jemnejším zaobchádzaním, než keby mali odmeniť svojich rivalov.
Vo všetkej úprimnosti, prvú časť Väzenských poznámok, ktorú som čítal bol Dodatok, ktorý obsahuje 6 článkov o Codreanovi a Železnej garde od Júliusa Evolu. Sú z veľkej časti repetitívne a posledné dva do značnej miery reprízujú prvé štyri, avšak ponúkajú i nové informácie. Evola stretol Codreanua v roku 1938. Hoci Evola nebol kresťan, nijako mu to nebránilo v tom, aby Codreanu urobil na neho nesmierny dojem ako spirituálny a politický líder. Evola nám hlási, že bol vysoký a pohľadný, s tmavými vlasmi a modrými očami, naivný a úprimný, mimoriadne charizmatický a akoby z iného sveta, napriek tomu stál nohami pevne na zemi (Po ich stretnutí prišiel ešte Evolu osobne pozrieť do hotela). Tým najzaujímavejším s čím sa v týchto článkoch stretnete je však intenzívny anti-semitský feeling u Evolu i Codreanua.
Každopádne knihu Väzenské poznámky by mal mať každý následovník baróna a rovnako i kapitána vo svojej knižnici.
autor: Greg Johnson
zdroj: http://www.counter-currents.com/2015/07/codreanus-the-prison-notes-2/
preklad: Aman, protiprudu.org
Codreanu a jeho mysticizmus smrti mi nikdy nebol príliš po chuti. Aj keď klobúk dole pred jeho vytrvaním na svojich zásadách.
Mne je tiež bližší skôr nemecký národný socializmus, taliansky fašizmus alebo napr. i taká španielska falanga (možno o nej niečo preložím – ešte uvidím 🙂 ). Každopádne zaujímavé a inšpirujúce sú viac-menej všetky takéto národné hnutia, ktoré v tej dobe naberali na popularite. Keď sa nad tým zamyslíme, tak de facto koncom 30-tych rokov liberalizmus v Európe úplne skrachoval a bol nakoniec až umelo nastolený zvonka Spojencami (podobne ako vo východnej Európe komunizmus zo strany ZSSR). Aj prevažná časť spoločenských a vysokoškolských elít (viď napr. taký Heidegger) sa prikláňala na stranu autoritatívnych režimov, ktoré charakterizovala ochrana národných záujmov, anti-komunizmus, anti-kapitalizmus a dôraz na tradíciu.
Autor článkuu píše veľmi skrátene o tomto rumunskom hrdinovi, ktorý zaplatil za svoje presvedčenie a proti-židovský postoj, svojim životom.
Pre tých, ktorí ovládajú dosatočne angličtinu, stačí si kliknúť v tomto článku na meno Cornelia Codreanu a dozvedia sa omnoho viac.
Čo bolo však tragédiou celého jeho hnutia a života?
Bola to jeho pomýlená viera v kresťanstvo, túto židovskú sektu a ako sa zdá, absolútne zanedbanie jej židovského pôvodu (kresťanstvo – pomsta vandrujúceho žida), árijských kresťanských zbabelcov a zapredancov, ktorí nikdy neboli ochotní proti judaizmu zakročiť, lebo je to smer, daný ich bibliou.
Jeho náboženské poblúznenie si akosi vyžadovalo vsunúť slovo “kresanský” do každého jeho podniku – “Christian cultural home”, ktorý bol domovom stretnutí jeho “Brotherhood of the Cross”, ako časť “League of National Christian Defence”, “Legion of Michael the Archangel” (Legion of Archangel Mihail”, atď., atď……
Jeho snaha vytvoriť “generáciu Rumunov, ktorí ‘krsťanskou spiritualitou’ a nacionalizmom vytvoria Väčšie Rumunsko, oslobodené od temna a útlaku”.
Jeho predstava spojovať kresťanstvo s nacionalizmom bola beznádejne mýlna. To mu predsa nemalo ujsť, že o niečo také sa nesnažil ani Hitler, ani Musolini.
A napriek tomu, ko sa zdá, že si nikdy neuvedomil, že s kresťanstvom nikam nedôjde, napísal:
“Jednomyselne sme súhlasili, že jediní a najväčší páchatelia (culprits) sú zrádni Rumuni, ktorí za pár strieborných od Judáša, zradili svoj národ. Židia sú naši nepriatelia a ako takí, nenávidia, otravujú a vyhladzujú nás. Rumuni, ktorí prejdú do ich tábora sú horší ako nepriatelia: sú zradcovia. Prvý a najtvrdší trest musí padnúť na zradcu, druhý na nepriateľa. Keby som mal len jednu guľku a mal by som pred sebou obidvoch, nepriateľa a zradcu, strielil by som na zradcu”.
Je možné, byť tak naivný, nie a nie si uvedomiť, že títo zradcovia v rumunskom governmente (ako v každom inom), sú Árijci bez chrbtovej kosti, ktorú im už dávno zlomilo kresťanstrvo?
A boli to oni, ktorí ho nakoniec zavraždili.
Codreanua treba vnímať v prvom rade ako tradicionalistu, pričom konkrétne v jeho prípade išlo o tradicionalizmus v kresťanskom šate (podobne ako napr. u slovenskej HSĽS). Poctivý, tradičný kresťan je vždy tradicionalistom, hoci si častokrát neuvedomuje, že tradícia, ktorú bráni je pred-kresťanská. Každopádne vo svojom príspevku máte v mnohom pravdu. Veď i sám Codrenau nakoniec musel pripustiť, že sa pravoslávny klérus staval k jeho hnutiu nepriateľsky. Mnohí nacionalisti pociťujú lásku ku kresťanskej cirkvi, ale táto láska len málokedy býva opätovaná. Príklady Codreanua alebo i Léona Degrelleho nám to pekne ilustrujú.
Klasické novopohanské drísty bez reálneho argumentu.
http://www.sho.sk/clanok/1672/michal-kovac-ml-a-udajny-unos-novinarsky-dvojaky-meter
nieco z cerstvej historie
Jaruj Kazok, môžete mi vysvetliť, čo má únos Michala Kováča ml. spoločné s Codreanuom? Ďakujem 😀
“General Franco, dokazal asi tak miliardu krat viac ako Hitler s Mussolinim dokopy. Prave preto ze bol krestan”.
V skutočnosti, čo je Vám zrejme neznánme, žiadne kresťanstvo neexistuje. Existuje židokresťanstvo (judeo-christianity), čo Vám už dávno povedal Wojtyla a povedal Vám aj to, že oni sú Vaši “starší bratia”.
Samozrejme, očakávam Vašu reakciu, že nakydáte na Wojtylu.
Čo sa týka Franca, áno ono to ide ruka v ruke. Aj jeho fašizmus mohol trvať až do jeho smrti, ešte dlho po Druhej svetovej.
Ale len preto, čo zas Vy neviete (ale moja neznalosť vie), že jeho žena bola židovka, čo Hitlerovi zatajil aj sám nemecký vyslanec v Španielsku!
Slovenskí ‘velikáni’ ktorých menujete, boli a sú velikánmi pre Slovensko a Slovákov, ale neviem ani o jednom z nich o ktorm bolo napísané cca. sto tisíc kníh, pojednaní, článkov, atď., vo všetkých svetových rečiach, ako o Hitlerovi.
https://beo.sk/spolocnost/2033-ako-francuzski-katolici-bojuju-proti-systemu
Sitra Ahra
Ja si myslim ze skor Islam ma vela spolocneho so zidovstvom! Ved pomahali Turkom dobyt Konstantinopol. A su to ich pseudoumelci, ktory nicia vsetko co bolo vybudovane za poslednych 2000 rokov. Ved vieme ze aj Hitler uprednostoval Islam pred krestanstvom. Vyjadril sa, ze keby Karol Martel nebol porazil moslimov pri Poitres bola by cela Europa moslimska. Cize keby dneska Hitler bol na miesto Angely merkelovej on by este viac otvaral hranice Nemecka pre moslimov!!!! Mne je rovnako neprijatelny Talmud, ako aj Koran.
Aman Agastine, mal by si poznat aj novodobu historiu Slovenska, keby sa Meciarovi podarilo vybudovat neutralitu Slovenska, aku ma Svajciarsko, neboli by sme v svrabe, v ktorom sme!!! Az Dzurinda odpredal vsetky slovenske podniky za babku zapadnym firmam
Odporucam knihu od Oskara Cvengrosha; Tajne Dejiny Slovenska,Slovenov a Sloveniek.
Tam sa dozvediete preco Nemci a vseobecne Germani a Zapadoeuropania paktovali s Turkami.
Napriklad os berlin-Bagdad, alebo podpora Turecka, ked Rusi chceli vyslobodit Konstantinopol. Aj to ze do Rakuska a Nemecka v 1960 tich rokov naverbovali take velke mnozstvo Turkov, neni len tak! Preco nie napriklad Filipincov, ktory su rovnako krestania ako Nemci ci Rakusania? Ale Turkov, s ktorymi malo problem najma Rakusko? Nic sa nedeje len tak- nahodou!
ale no…taky vsevediaci a nevie, ze ludia si na nete tykaju? Vola sa to netiketa, treba nastudovat. 🙂 A ak sa citis dotknuty, skus neurazat inych, nedostane sa ti obratom to iste…ako sa to vola, zakon akcie a reakcie?
To nie je celkom tak.
https://www.ietf.org/rfc/rfc1855.txt
In general, rules of common courtesy for interaction with people should be in force for any situation and on the Internet it’s doubly important where, for example, body language and tone of voice must be inferred.
Be conservative in what you send and liberal in what you receive. You should not send heated messages (we call these „flames“) even if you are provoked. On the other hand, you shouldn’t be surprised if you get flamed and it’s prudent not to respond to flames.
…
Myslím, že sme si moc neporozumeli. Samozrejme snahy Isabelly a Ferdinanda boli záslužné, ale čo nonie dosiahli?
Nič! Španielsko zaplavené Maranos-mi.
Považujem za neospravedlniteľnú hlúposť, (chybu, if you will), zhltnúť túto ‘kefu’ a nechať ich konvertovať. Tam malo byť jediné riešenie – vynať! Žiadne konvertovanie! Zpät do Afriky, odkiaľ prišli, tak ako vyhnali Maurov, ktorí nakoniec urobili pre Španielsko omnoho viac, ako židia.
Samozrejme obidvaja, spolu s pápežom vo Vatikáne si namýšľali nejaký “šlachetný” čin, že získali nových “kresťanov”.
To už ani nie je naivita, ale číro-číra supidita/hlúposť.