Radi si myslíme, že sme racionálne ľudské bytosti. Fakticky sme náchylní na stovky potvrdených predsudkov, kvôli ktorým myslíme a konáme iracionálne a aj to keď si myslíme, že sme racionálni, napriek dôkazom o iracionálnosti u iných, čo je známe ako predsudok slepej škvrny.
Štúdia o tom, ako často robia ľudia iracionálne veci stačila, aby psychológ Daniel Kahneman získal Nobelovu cenu za ekonómiu a otvoril rýchlo sa rozrastajúci obor behaviorálnej ekonómie. Podobné postrehy tiež pretvárajú všetko, od marketingu po kriminológiu.
V nádeji, že vám to pomôže – a nám tiež – sme vytvorili dlhý zoznam najpozoruhodnejších predsudkov, ktoré formujú naše rozhodnutia.
Spôsob, ako sa cítite ovplyvňuje spôsob, akým si interpretujete svet.
Napríklad, keby slová hrable, brať a koláč preleteli cez šetrič na počítači za 1/30 sekundy. Čo by ste rozoznali? Ak ste hladný, výskum naznačuje, že všetko čo by ste videli by bol koláč.
Ľudia nadmerne lipnú na prvej informácii, ktorú počujú.
Napríklad, nech už pri vyjednávaní o mzde ktokoľvek ako prvý urobí ponuku, vytvorí rozsah rozumných možností v mysli každej osoby. Akákoľvek protiponuka bude prirodzene reagovať alebo bude ukotvená tou otváracou ponukou.
„Väčšina ľudí prichádza s veľmi silným presvedčením, že by nikdy nemali urobiť otváraciu ponuku,“ hovorí Leigh Thompson, profesor na Kellog School of Management na Northwestern University. „Náš výskum a mnoho ďalšieho potvrdzovacieho výskumu ukazuje, že je to celkom naopak. Chlapík alebo dievča, ktoré prvé urobí ponuku, je bohatší.“
Máme tendenciu počúvať len tie informácie, ktoré potvrdzujú naše vopred urobené názory – čo je jeden z mnohých dôvodov, prečo je také ťažké mať inteligentnú konverzáciu o zmene klímy.
Bratranec predsudku utvrdzovania, lenže tu naše očakávania nevedome ovplyvňujú to, ako vnímame výsledok.
Napríklad, výskumníci hľadajúci určitý výsledok v experimente môžu mimovoľne manipulovať alebo interpretovať výsledky tak, aby odhalili ich očakávania. To preto sa pre oblasť vedeckého výskumu vytvoril návrh na „dvojitý slepý“ experiment.
Pravdepodobnosť, že osoba prijme presvedčenie vzrastá s počtom ľudí prechovávajúcich to isté presvedčenie. Je to silná forma skupinového myslenia – a je to dôvod, prečo sú mítingy také neproduktívne.
Neschopnosť rozoznať vlastné kognitívne predsudky je predsudok sám osebe. Pozoruhodne, princetonská psychologička Emily Pronin zistila, že „jednotlivci vidia existenciu a fungovanie kognitívnych a motivačných predsudkov omnoho viac u druhých než u seba.“
Keď si niečo vyberiete, máte tendenciu mať z toho pozitívny pocit, aj keď má tá voľba chyby. Myslíte si, že váš pes je úžasný – aj keď raz za čas niekoho uhryzne – a že ostatné psy sú sprosté, keďže nie sú vaše.
Toto je tendencia vidieť vzory v náhodných udalostiach. Je v centre rôznych podvodov hazardného hráča, ako myšlienka, že u červenej je väčšia či menšia pravdepodobnosť, že sa objaví na ruletovom stole po opakovaní červenej.
Keď ľudia veria skorším dôkazom viac než novým dôkazom alebo informáciám, ktoré sa objavili. Ľudia pomaly prijímali fakt, že Zem je guľatá, pretože si udržiavali svoj predchádzajúci poznatok, že planéta je plochá.
Toto je tendencia ľudí prispôsobiť sa druhým ľuďom. Je také mocná, že môže viesť k robeniu smiešnych vecí, ako ukázal experiment Solomona Ascha.
Opýtajte sa jedného subjektu a niekoľkých falošných subjektov (ktoré naozaj spolupracujú s experimentátorom), ktorá z čiar B,C,D a E je rovnako dlhá ako A? Ak všetky falošné subjekty povedia, že D je rovnako dlhé ako A, skutočný subjekt bude súhlasiť s touto objektívne nesprávnou odpoveďou v šokujúcich troch štvrtinách prípadov.
„To, že sme zistili, že v našej spoločnosti je tendencia prispôsobiť sa taká silná, že inteligentní a dobroprajní mladí ľudia sú ochotní nazývať bielu čiernou, je predmetom obáv,“ napísal Asch. „Vznáša to otázky o našich spôsoboch vzdelávania a o hodnotách, ktoré usmerňujú naše správanie.“
Keď lepšie informovaní ľudia nemôžu pochopiť bežného človeka. Napríklad, v televíznej šou „Teória veľkého tresku“ robí vedcovi Sheldonovi Cooperovi problémy pochopiť svoju susedu, čašníčku Penny.
Jav v marketingu, v ktorom majú spotrebitelia špecifickú zmenu v preferencii medzi dvomi voľbami po predstavení tretej voľby. Ponúknite dve veľkosti sódy a ľudia si môžu vybrať tú menšiu; ale ponúknite tretiu, ešte väčšiu veľkosť, a ľudia si vyberajú to, čo je teraz strednou možnosťou.
Ľudia sú menej náchylní na minutie veľkých bankoviek než ich ekvivalentnú hodnotu v malých bankovkách alebo minciach.
Keď sa trvanie udalosti dostatočne neberie do úvahy pri jej posudzovaní. Napríklad, chvíľkovú bolesť si pamätáme práve tak silno ako dlhodobú bolesť.
Keď ľudia preceňujú dôležitosť informácií, ktoré sú im dostupné.
Napríklad, človek môže tvrdiť, že fajčenie nie je nezdravé kvôli tomu, že jeho starý otec sa dožil stovky a vyfajčil tri krabičky denne – čo je argument ignorujúci takú možnosť, že jeho starý otec bol výnimkou.
Keď ľudia v jednom duševnom rozpoložení nedokážu pochopiť ľudí v inom duševnom rozpoložení. Ak ste šťastný, neviete si predstaviť, prečo by ľudia boli nešťastní. Keď nie ste sexuálne vzrušený, neviete pochopiť, ako sa správate, keď ste sexuálne vzrušený.
Keď sa slovo, meno alebo vec, o ktorej ste sa práve dozvedeli, nečakane objavuje všade. Teraz keď viete, čo to slovo SAT (scholastic assessment test – test školského hodnotenia, pozn. prekl.) znamená, tak ho vidíte na toľkých miestach!
To je keď prisudzujete správanie osoby vnútornej kvalite jej identity skôr, než situácii, v ktorej sa nachádza.
Napríklad, možno si myslíte, že vaša kolegyňa je zlostný človek, hoci v skutočnosti je iba naštvaná, lebo si narazila prst.
Galatea efekt (alebo Pygmalionský efekt – pozn. red.)
Keď ľudia uspejú – alebo podajú nedostatočný výkon – lebo si myslia, že by to tak malo byť.
Keď vezmeme jeden pozitívny atribút niekoho a dáme si ho do súvislosti so všetkým ostatným, čo sa tej osoby alebo veci týka.
Keď má každý prehnané sebavedomie pri ľahkých problémoch a neverí si dostatočne pri ťažkých problémoch.
Ľudia majú tendenciu zhromažďovať sa, najmä v náročných alebo neistých časoch.
„Samozrejme, že Apple a Google sa stanú dvoma najdôležitejšími spoločnosťami v oblasti telefónov“ – povedzte to spoločnosti Nokia, približne v roku 2003.
Tendencia ľudí chcieť okamžitú odmenu namiesto väčšieho zisku neskôr.
Keď vám myšlienka spôsobí nevedomú fyzickú reakciu, ako keď vás smutná myšlienka rozplače. To preto sa zdá, ako by špiritistické tabuľky mali vlastnú vôľu.
Tendencia ľudí preceňovať svoju schopnosť kontrolovať udalosti, ako keď si športový fanúšik myslí, že jeho myšlienky alebo skutky majú na hru vplyv.
Predsudok nadbytočných informácií
Tendencia hľadať informácie, keď to nevplýva na konanie. Viac informácií nie je vždy lepších. V skutočnosti môžu ľudia s menším množstvom informácií často robiť presnejšie predpovede.
Predsudok favorizovania „svojich“
Ľudí v našej skupine vidíme inak ako niekoho v inej skupine.
Keď ľudia robia iracionálne rozhodnutia na základe minulých racionálnych rozhodnutí. Môže sa to stať na aukcii, keď ponuková vojna pobáda dvoch záujemcov ponúknuť viac, než by inak boli ochotní zaplatiť.
Tendencia klásť väčší dôraz na negatívne skúsenosti než na pozitívne. Ľudia s týmto predsudok cítia, že „zlé je silnejšie ako dobré“ a hrozby budú v danej situácii vnímať viac ako príležitosti.
Psychológovia tvrdia, že je to evolučná adaptácia – je lepšie pomýliť si skalu s medveďom než medveďa so skalou.
Tendencia uprednostniť nekonanie pred konaním, v sebe a i v politike. Psychológ Art Markman uviedol v roku 2010 skvelý príklad:
Predsudok opomenutia sa zakráda do našich výziev pre posudzovanie domácich tvrdení, pracovných nešťastí a dokonca diskusií o národnej politike. V marci prezident Obama dotlačil Kongres k tomu, aby schválil rozsiahle reformy zdravotnej starostlivosti. Republikáni dúfajú, že voliči budú obviňovať demokratov z akýchkoľvek problémov, ktoré sa objavia po schválení zákona. Ale keďže tu už boli problémy so zdravotnou starostlivosťou, môžu naozaj očakávať, že z budúcich výsledkov budú obviňovaní skôr demokrati, ktorí schválili nové zákony, než republikáni, ktorí im oponovali? Áno, môžu – predsudok opomenutia je na ich strane.
Rozhodnutie ignorovať nebezpečné alebo negatívne informácie „strčením“ hlavy do piesku, ako to robí pštros.
Posudzovanie rozhodnutia na základe výsledku – radšej než na základe toho, ako presne bolo to rozhodnutie urobené v danej chvíli. To, že ste vyhrali vo Vegas neznamená, že míňanie vašich peňazí v hazardných hrách bolo múdrym rozhodnutím.
Niektorí z nás sú príliš sebavedomí ohľadom svojich schopností a kvôli tomu denne viacej riskujú.
Keď veríme, že svet je lepším miestom pre život než je, nie sme pripravení na nebezpečenstvo a násilie, s ktorým sa môžeme stretnúť. Neschopnosť prijať plnú šírku ľudskej povahy nás robí zraniteľnými.
Toto je opak prehnaného optimizmu. Pesimisti prikladajú veľkú váhu negatívnym následkom svojich skutkov a skutkom druhých ľudí.
Keď viera, že sa niečo stane pomáha spôsobiť, že sa to stane. Toto je vo všeobecnosti základný princíp burzových cyklov, rovnako ako podporných funkcií medicínskej liečby.
Tendencia podceňovať, koľko času bude treba na dokončenie úlohy.
Presviedčanie samých seba, že nákup stál za tú cenu.
Priming je to, že keď je vám predložená myšlienka, tak jednoduchšie identifikujete súvisiace myšlienky.
Ako príklad si opäť vezmime experiment z Less Wrong:
Povedzme, že požiadate subjekty, aby stlačili jeden gombík, ak sa z reťazca písmen utvorí slovo, a iný gombík, ak sa v tom reťazci neutvorí slovo. (Napr. „bandán“ a „banán“.) Potom im ukážte reťazec „voda“. V takomto prípade rýchlejšie identifikujú reťazec „piť“ (súvisí s vodou) ako slovo. Toto je známe ako „kognitívny priming“…
Priming tiež odhaľuje masívny paralelizmus šírenia aktivácie: ak zhliadnutie slova „voda“ aktivuje slovo „piť“, pravdepodobne to tiež aktivuje slová „rieka“, alebo „pohár“, alebo „špliechať“.
Keď má obhajca inovácie tendenciu nadhodnocovať jej užitočnosť a podceňovať jej obmedzenia. Znie vám to tam v Silicon Valley povedome? 🙂
Rozhodnutie konať v prospech súčasnej chvíle než venovanie sa budúcnosti.
Túžba robiť opak toho, čo od vás niekto chce, aby ste si dokázali vašu slobodu voľby.
Tendencia prikladať váhu najnovším informáciám viac, než starším údajom.
Presvedčenie, že férovosť by mala tromfnúť ostatné hodnoty, aj keď to nie je v našich ekonomických alebo iných záujmoch.
Ľudia v reakcii na extrémne situácie konajú. Potom, keď sa situácia stane menej extrémnou, si pripisujú zásluhy za spôsobenie tej zmeny, hoci omnoho pravdepodobnejším vysvetlením je, že situácia sa vracala k priemeru.
Preceňovanie schopnosti človeka ukázať zdržanie tvárou v tvár pokušeniu.
Naša tendencia sústrediť sa na najjednoduchšie rozoznateľné črty osoby alebo myšlienky.
To je, keď vaša ochota zaplatiť za niečo, nesúvisí s rozsahom výsledku.
Z Less Wrong:
Raz sa troch skupín subjektov opýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť za záchranu 2000/20 000/200 000 migrujúcich vtákov pred utopením v nezakrytých ropných nádržiach. Jednotlivé skupiny odpovedali 80$, 78$ a 88$. Toto je necitlivosť k rozsahu alebo zanedbanie rozsahu: počet zachránených vtákov – rozsah altruistického činu – mal malý vplyv na ochotu platiť.
Nadmerné lipnutie na odbornej pomoci. Má to niečo spoločné s vyvarovaním sa alebo zodpovednosťou. Voláme „odborníkov“, aby niečo predpovedali, keď typicky nemajú väčšiu šancu predpovedania výsledku než ostatní ľudia. Inými slovami, „pre každého proroka existuje hlupák.“
Keď nechávame naše očakávania ovplyvňovať naše vnímanie sveta.
Každý zdieľa svoje úspechy viac než svoje zlyhania. Toto vedie ku falošnému vnímaniu reality a neschopnosti presne posudzovať situácie.
Tendencia uprednostňovať, aby veci zostali také aké sú. Je to podobné averzii k strate, kde ľudia uprednostňujú vyhnutie sa stratám namiesto nadobudnutia ziskov.
Očakávanie, že skupina alebo osoba bude mať určité kvality bez toho, aby sme o dotyčnom mali skutočné informácie. Toto vysvetľuje unáhlené súdy Malcolma Gladwella, na ktoré odkazuje v „Blink“. Hoci stereotypovanie môže mať určitú hodnotu, ľudia majú tendenciu používať ho až príliš.
Chyba pochádzajúca zo sústreďovania sa len na preživšie príklady, kvôli čomu zle posudzujeme situáciu.
Napríklad, možno si myslíme, že byť podnikateľom je jednoduché, pretože sme nepočuli o všetkých podnikateľoch, ktorí zlyhali. Kvôli tomu sa tiež môžeme domnievať, že preživší sú neprimerane lepší než tí neúspešní, bez ohľadu na dôležitosť šťastia alebo iných faktorov.
Nadmerne využívame zdroje, pretože nie je v nikoho záujme ich zachovať. Toto vysvetľuje nadmerné využívanie prírodných zdrojov, oportunizmus a mnohé skutky vlastného záujmu nadradené kolektívnemu záujmu.
Veríme, že existuje optimálna miera, alebo všeobecne uznávané množstvo danej položky, ktoré sa vníma ako vhodné. Toto vysvetľuje, prečo pri podávaní väčších porcií jeme viac.
Uprednostnenie zníženia malého rizika na nulu oproti dosiahnutiu väčšieho zníženia pri väčšom riziku.
Toto nahráva našej túžbe mať úplnú kontrolu nad jedným, menším výsledkom, než túžbe po väčšej – no neúplnej kontrole nad väčším, nepredvídateľnejším výsledkom.
Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Business Insider