Médiá nedávno priniesli správu, že bankový sektor na Slovensku zamestnáva 20 tisíc ľudí. Hrozné číslo – pretože predstavuje, v tom lepšom prípade, dvadsať tisíc príživníkov, ktorí nikdy nič nevyprodukujú a žijú svoj život na úkor cca 2 miliónov ľudí, ktorí na Slovensku tvoria hodnoty. A pretože vláda sa usiluje o tzv. bezhotovostné platby (zatiaľ nad 5 tis.€ ), faktický nás núti k tomu, aby sme touto dvadsaťtisícovou armádou darmožráčov boli okrádaní. Áno, okrádaní, pretože sme prinútení platiť kadejaké poplatky, ktoré si oni vymyslia, no ich nik nedonúti zvýšiť úroky na úroveň, ktorá by zaručovala aspoň minimálne, napr. 1%-né zhodnotenie našich vkladov. Vláda sa správa dokonca tak nehumánne, že (vraj) kvôli zníženiu nákladov, nepriamo núti aj dôchodcov, aby si nechali svoje dôchodky doručovať na účet do niektorej z bánk.
Prirodzene, banky sú pre hospodársky život štátu a jeho obyvateľov potrebné. Je však známe už dávno pred Marxom, že súkromné banky vlastne parazitujú na hospodárstve štátu, preto boli vždy prvé, ktoré sa zoštátňovali. Iba na Slovensku to bolo inak. U nás sa banky privatizovali – vďaka Dzurindovi a Miklošovi – a vďaka týmto politickým skrachovancom ich privatizovali výlučne zahraniční vlastníci. Ešte sme im ich aj oddlžili a podvedení občania, tzv. slušní ľudia, pri tom ešte kričali Dzurindovi “to je ono”! Toto bola 100%-ná vlastizrada, lenže my nie sme ovce, ale zato takí “barani”, že dodnes sme sa s uvedenými (aj inými) vlastizradcami neporátali. Vlastne ani nemôžeme, pretože tento paragraf si sami z trestného zákona vypustili. Čo teda môžeme robiť, ako sa máme brániť?
1. Mali by sme privítať pripravované (?) nariadenie vlády o tom, že všetky finančné transakcie v štátnom sektore musia byť vykonávané prostredníctvom Štátnej pokladnice – ešte ju však treba vytvoriť a aká je skutočná snaha ísť touto cestou? Už Mečiarova vláda v r. 1996 robila v tomto smere konkrétne prípravné kroky – do dnešného dňa sme sa ďalej nedostali.
2. Premiér Fico sa zastrájal (vlastne chválil), že jeho vláda vytvorí podmienky pre vznik čisto slovenskej banky – jedna by nám bohato stačila. Takýto krok by mal však za následok prenos aktív (najmä obyvateľstva) do tejto banky a to tie zahraničné, ktorých je vari viac ako tucet, nechcú dopustiť. A tak, pán premiér, hoci nemá ani na platy učiteľov, mlčí – o NAŠEJ banke už nehovorí. Ako sa zdá, radšej sa bude biť s vlastnými, radšej riskuje sociálny zmier, akoby si mal pohnevať rakúsky, nemecký, francúzsky, český, či hoci aj maďarský kapitál. Lenže inej cesty, vážený pán premiér, niet. Buď, alebo!
Živíme celkom zbytočne dvadsaťtisícovú armádu vzdelaných darmožráčov a ešte ich nadpriemerne platíme. Vyštudovali za naše peniaze, aby slúžili, v záujme vlastného prežitia, cudzím pánom. Sú to naše deti a my sme (podaktorí) radi, že sa „vyšvihli“, že sa majú dobre. Tušíme síce za akú cenu, no nechceme si priznať, že tá cena je privysoká, že je nedôstojná statočného človeka, že sú iba úbohými sluhami a vykonávateľmi cudzej vôle – parazit je parazitom, sluha sluhom, hoci aj v peknom obleku – , že ich “úspech” je nedôstojný, neprijateľný pre kresťanský založeného človeka. Napriek tomu, nič pre to, aby sa situácia zmenila, nerobíme.
A je to také jednoduché – vyberme my, občania, z bánk všetky naše úspory, zrušme naše účty! Vieme predsa hospodáriť s peniazmi aj sami, na to banky nepotrebujeme. Nech podnikajú len s peniazmi svojich spriaznencov, (aj našich, slovenských) goríl. Ukáže sa kto z koho. A možno Fico dostane odvahu a jednu našú slovenskú, neúžernícku banku, či sporiteľňu, založí. Vo výsledku by to bolo viac a stálo menej, ako prechod na jedinú zdravotnú poisťovňu. A bolo by z toho aj na platy učiteľov.
ako obyčajní zlodeji – o platoch III
majú svedomie? – o platoch II
autor: jozefh
zdroj: jozefh.blog.pravda
Úplný súhlas.
Presne tak. Treba zaviesť jednu štátnu banku ktorá by fyzickým osobám požičiavala bez úroku. Zmeniť daňovníctvo na jednu daň zo spotreby čiže DPH. Zaviesť horný strop pre príjem. Zakázať zisk ak by nebol na reinvestíciu.
A toto je len naznačenie toho čo by bolo potrebné zmenit.
Takto obmedzené videnie problémov okolo nás….smutné…alebo sa začína ďalší hon na čarodejnice? Ako páni inkvizítori? Už viete koho treba upáliť, aby ste si zdvihli vlastné ego? A čo tak sa zamyslieť a snažiť sa pochopiť problém v celej šírke a nie tu “ hádzať kamením do spoluobčanov „, ktorý sú s vami na tej istej lodi? Aha, nechce sa vám, nemáte chuť, nemáte čas…jasne…je jednoduchšie hádzať špinu na iných…a ešte lepšie, ak si niekto iný ruky zašpiní za vás…..aké plytké a úbohé zároveň…útočiť jeden proti druhému…a tretí sa náramne zabáva…..nič nové pod slnkom…nič sme sa nenaučili…..
Tvoj text je myslený ironicky??????
Nie, nie je….nie je banka, ako banka. Útočiť an block na všetky je presne to isté ako útočiť na hercov, kvôli tomu, že niektorý z nich je feťák. Tak je to aj s bankami. Väčšina ( naše všetky ) sa vezie a snažia sa dodržiavať pravidlá. Na druhej strane sú iné, ktoré nepoznajú slovko “ nie „. Too big to fail – slovné spojenie, ktoré sa nespája s našimi bankami, ale s bankami, ktoré už dávno prekročili hranice štátov a keby mohli, tak by expandovali aj za hranice slnečnej sústavy. Treba rozlišovať. Keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté…. a označiť 20000 našich spoluobčanov ako príživníkov, je prinajmenšom nezodpovedné a skôr hovorí o “ majiteľovi “ výroku. Je to najľahšia cesta ( vyžaduje sa len nájsť vinníka-čo netrvá dlho a nestojí veľkú intelektuálnu námahu ), ale s akým výsledkom. Problém nerieši, naopak pridáva ďalší. Výbuchy nekontrolovaného násilia, vzrast napätia…bla, bla..bla..to poznáme…učí sa o tom v dejepise. Náš finančný systém nie je v poriadku, ale to nie je dôvod rozpútavať štvavú kampaň, proti zamestnancom bánk, obyčajným ľuďom, ako sme my všetci…..
to Dušan
úplne super…ja som to napísal v príspevku pod článkom Žiadna pravica, lavica….
admin tohto webu ma u mna 1000 bodov…a velké plus…
ja som len dnes objavil túto stranku ale hned ju davam do záložiek
Som autor článku žiadna pravica, žiadna lavica … Ozvi sa mi na mail anubiss65@gmail.com , rád by som pokecal.
a hned tu máme aj plateného diskutéra…Skogena…ktorého si netreba všímat…sú všade tieto hnidy a pijavice tupé
to Skogen
ked hovoríme o znárodnení bankovníctva a pozičiavaní penazí bez úroku to nie je napádanie tých poctivých zamestancov bank ktorí rovnako budú slúžiť a pracovat v štátnom bankovníctve…
tak neprekrúcaj fakty
„A je to také jednoduché – vyberme my, občania, z bánk všetky naše úspory, zrušme naše účty!“
Peniaze by si vybralo prvých 10% a na ostatných by nezostalo. Áno, banky by sa dostali do problémov, pravdepodobne by ich to položilo, pretože materské banky by to nedotovali, zároveň by ale pohladávky predali. Čiže výsledok pre nás by bol, že by sme skončili bez peňazí a s dlhmi.
To Dagles:
ad 1. Kto prekrúca fakty:
„Médiá nedávno priniesli správu, že bankový sektor na Slovensku zamestnáva 20 tisíc ľudí. Hrozné číslo – pretože predstavuje, v tom lepšom prípade, dvadsať tisíc príživníkov, ktorí nikdy nič nevyprodukujú a žijú svoj život na úkor cca 2 miliónov ľudí, ktorí na Slovensku tvoria hodnoty. “ – takže dvadsať tisíc príživníkov?? A ja prekrúcam fakty….
ad 2. Sú všade tieto hnidy a pijavice tupé
“ a hned tu máme aj plateného diskutéra…“ – nič o mne nevieš, ale to ti nerobí problém označiť ma ako “ plateného “ diskutéra. Si Truhlík, ktorý všade bol, všetko videl a všetko vie…..prepáč, nie si Truhlík, ty si sa už sám pomenoval…
ad 3. K téme. Súhlasím s tým, že súčasné problémy úzko súvisia s tým, ako vznikajú nové peniaze ( fiat mena ), ako sú distribuované a pod. Peniaze sú krvou spoločnosti a nepriamo podmieňujú vzťahy medzi medzi všetkými zúčastnenými. Ale na rozdiel od teba, ja sa snažím “ bojovať za niečo “ a nie “ proti niečomu „. Pokiaľ ty preferuješ run na banky, čo by malo nedozierne negatívne následky, ja preferujem doplnkové meny ( a teda aj bezúročnú ekonomiku ), ako prostriedok riešenia problémov, ktoré fiat peniaze riešiť nedokážu. Si križiak, ktorý s vytaseným mečom volá do boja, a je mu jedno aké veľké škody spôsobí. Som presvedčený, že sa to dá aj inak. Ako? Bernard Lietaer – Budúcnosť peňazí. Odpoveď máš tu a v histórii…
Skogen, ani 2 mil. ľudí na Slovensku netvorí hodnoty. Môj odhad je tak okolo 900 tis. Viac asi nie. Len tých 900 tis. tvorí pridanú hodnotu!!! Nik viac. A aj tu je ešte podľa mňa hovoriť o pridanej hodnote v službách, odvážne. Ale budiž…
To sú ľudia, ktorí sa priamo zúčastňujú výrobných procesov a vytvárajú skutočné hodnoty. Z tejto pridanej hodnoty sa títo ľudia pomerovo zúčastňujú na platení si ďalších, pre ich život dôležitých povolaní. Sem patria obecne napr. lekári, učitelia, smetiari, štátni úradníci (polícia, armáda, jurisdikcia)… Určite medzi nimi nie je právnik, ekonóm alebo bankový úradník. Ako ich kto nazve je jedno, lebo principiálne nič neprodukujú. Ak sme teda ochotní prijať fakt, že banka nemôže mať produkt. Iba ak by sme prijali židovskú filozofiu „Peňáz robí peňáz“. Ovšem to by sme sa dostali do momentu, kedy by sme potvrdili, že peniaze už nie sú platidlo ale tovar. Čo je vo svojom princípe zvrátenosť dneška.
Musím odísť, ale zvyšok ukončím neskôr..
Skogen, asi pred dvoma rokmi som napísal jeden článok. Dávam ti z neho na prečítanie jednu časť, ktorá ti odpovie na tie tvoje „doplnkové zmeny“
Systém zvaný „demokracia“ v súčasnej podobe pomaly končí. Doniesol svetu progres, ale ako to už býva, sám si je hrobárom. Tu sedí prirovnanie k nohaviciam. Nové, čisté, upravené na mieru, sedia ako uliate. Ale počas nosenia sa opotrebujú. Celé generácie nosia tieto nohavice a tak nečudo, že sú deravé. Potrebujú záplaty. Preto si každé štyri roky volíme „hlavného krajčíra“. A aby sme to nemali jednoduché, medzi nami je toľko krajčírov, že si nevieme vybrať. Preto musí nastúpiť za horami, dolami, na veľkej kope bezcenných papierikov sediaci „dizajnér“, ktorí nám povie meno vyvoleného „hlavného krajčíra“. Samozrejme „dizajnérom“ v „demokratických voľbách“ zvolený „hlavný krajčír“ sa snaží záplatami vylepšovať a vylepšovať. Pri vylepšovaní musí dbať samozrejme na názor „dizajnéra“. „Dizajnér“ musí byť spokojný, veď preto „hlavného krajčíra“ nechal zvoliť. Celý tento záplatový tanček dôjde k momentu, kedy sa už nohavice nedajú nosiť. Sú ťažké a neohybné. A keby len to. Záplaty smrdia a sú farbené jedmi. „Ľud“ začína precitať aj napriek tvrdeniam „dizajnéra a jeho hlavného krajčíra“, že to tak má byť. Matne si spomína na doby, kedy záplata bola skôr frajerina ako nutnosť. Začína si všímať dielňu v ktorej je. A zisťuje závažný rozpor. Kým on sa potáca a padá pod váhou záplat, dýcha skazený vzduch, „dizajnér a hlavný krajčír“ si z ľahkosťou vykračujú v nohaviciach bez záplat. Vtedy pochopí systém zvaný „súčasná demokracia“. Z „ľudu“ sa stal otrok „dizajnérových“ nadnárodných dielní. Akákoľvek istota pracovať v „dizajnérovej“ dielni sa rovná nule. Výplata už nie je zárobok, ale odmena, ktorá je skôr otázkou ponuky, dopytu a množstva „dizajnérom“ čerstvo natlačených peňazí. Ochrana „ľudu“ sa zmenila na „ochranu dielne“, t.j. majetku „dizajnéra“. Aj napriek precitnutiu, šachová hra „dizajnér“ verzus „ľud“ pokračuje ďalej. Na šachovnici pribúda čiernych polí. Miznú na úkor bielych. „Dizajnér“ mení pravidlá a pohybuje sa po šachovnici všetkými smermi s akoukoľvek čiernou figúrkou. Niekedy presunie jednu, niekedy naraz aj štyri. Hore, dole, doprava, doľava. Tak, ako potrebuje. „Dizajnér“ nemá strach. Zamestnal „ľud“ inými hrami pre neho nepodstatnými, ako Človeče, nehnevaj sa alebo Monopoly. Nech sa „ľud“ zabaví. A „dielňu“ pomaly zalieva voda z rozpadnutej žumpy. V tomto, „dizajnérom“ rozvrátenom prostredí, však „ľud“ musí so svojimi bežnými starosťami žiť. Z prítomnosti niet úniku.
K tomu „Runu na banky“. Táto spoločnosť musí už konečne padnúť na dno. Naraziť hlavou o zem. Lebo len bolesť z nárazu a rozbitej držky dokáže naštartovať v bezduchej mase konzumentov obrodné procesy spolupatričnosti a morálky.
Mimochodom, banky už dávno v „globálnom Rune“ sú!